Už dlhší čas zastávam názor, že slovenská fantastika by si zaslúžila viac priestoru a pozornosti. Ťažko povedať, prečo ostáva skôr menšinovým žánrom. Nehľadal by som za tým malý záujem čitateľov, veď jestvuje dosť súťaží a podujatí, kde sa oni sami vo veľkom počte prejavujú dokonca aj ako autori poviedok. Žeby boli dôvodom obavy vydavateľov z možného finančného neúspechu? Alebo málo originálnych, prípadne dokola omieľaných tém? Vydavateľstvo Hydra sa nebojí a zameriava sa práve na príbehy so zreteľným nádychom sci-fi a fantázie. Nedávno som písal o knihe Lenony Štiblaríkovej Bratislavská bludička, a teraz si bližšie predstavíme tvorbu Kataríny Soyky. Po prečítaní jej dvoch kníh môžem povedať, že jej rozhodne nechýba potrebná dávka talentu, ale aj znalosti slovenských reálií a staršej literatúry. Najmä pri Vlčom bratovi som mal dojem, akoby som sa ponoril do deja velikánov medzivojnového naturizmu.
„Všetky neskutočné predstavy, pochybnosti, dokonca legendy, čo mi v súvislosti s ním kedy napadli, sa naraz ukázali byť pravdivé. Možno som to aj tušila, len si to nechcela pripustiť. Čarujem, lebo ma oheň, vzduch aj voda počúvajú. Ale ako môže byť niekto človekom a zvieraťom zároveň, pochopiť nedokážem. Je potom viac človekom alebo zvieraťom? Moje city sú city voči zvieraťu alebo mužovi, ktorý sa mi od prvej chvíle zapáčil?“
Zuna je mladá čarodejnica čerpajúca moc z prírody, a ako taká chtiac-nechtiac zápasí s dôverou okolia. Svoje nadanie pred ostatnými dedinčanmi starostlivo ukrýva, ale iba do chvíle, kým ju okolnosti neprinútia odhaliť ich priamo na verejnosti. Zachráni život pôrodnej babici, nespravodlivo obvinenej krutou grófkou z paktovania s diablom, a sama si tým na seba privolá hnev panej. Utečie do lesov, no ani tam nie je úplne v bezpečí. Spoločnosť jej robí iba osamelý pes, ktorému ošetrí nepekné zranenia, ale onedlho nato spozná aj záhadného muža. Ubytuje sa uňho doma, kde žije so svojou starou mamou, a čoraz hlbšie preniká do tajov ich života. Príťažlivý Roven je totiž schopný vziať na seba psiu podobu, a ako sa ukáže, nie je na okolí jediný s touto schopnosťou. Jeho nevlastný brat Maximus sa premieňa na vlka a nárokuje si vládu nad územím. Zuna sa musí rozhodnúť, na čiu stranu sa pridá, pretože na to, aby ostala bokom, je už príliš neskoro…
„Podal mi ruku, aby aj mne pomohol zoskočiť. Neodmietla som ju, nech ho zbytočne nedráždim. Lenže kráľ vlkov situáciu zneužil a stiahol ma do objatia. Nevadilo mu, že objíma soľný stĺp bez štipky odozvy. Potom si ma vlastnícky chytil okolo pliec a odviedol vchodom do bane. Prehliadka bane bola ukážkou sily a nadradenosti. Všetci, lopotiaci sa s čakanmi, boli psi. Len tí šľahajúci bičom mali vlčiu náturu. Mala som pochopiť a pochopila som. Pochopila som, že sa nevzdám, kým týmto ľuďom nepomôžem. Ich poníženie sa dotklo mojej podstaty.“
Dôkazom všestrannosti Kataríny Soyky je aj román Lokaj, ktorý je od Vlčieho brata odlišný dejiskom i témou.
Z prírody a dedinského prostredia sa presúvame do modernej doby a stretávame sa s upírmi žijúcimi medzi nami. Kniha vyšla v roku 2012, kedy upírska tematika bola na vrchole záujmu, ale autorka našťastie neskĺzla do trendu vyfintených, trblietajúcich sa upírov. Nečakajte sladkých romantických hrdinov, upíri ani zďaleka nie sú dokonalé bytosti a Luna a Yorik budú musieť prejsť mnohými skúškami, kým si budú môcť spokojne vydýchnuť. Lokaj je názov upírskeho klubu, na ktorého čele stojí Yorik. Zamiluje sa do „obyčajnej“ Luny, a aj to je dôvod, prečo podporuje myšlienku oboznámiť verejnosť s existenciou jeho druhu. Samozrejme, nie všetkým upírom sa to páči, a tak dochádza medzi nimi k vytvoreniu rôznych frakcií. Luna sa zmieta medzi nimi ako list vo vetre a postupne sa menia aj jej postoje. I v tom badať vývoj postavy, čo považujem za plus. A keď už som pri tom, hlavné postavy ako také vo vás určite vyvolajú sympatie. Sú prepracované a všetky zvraty, ktorých je v deji, mimochodom, viac než dosť, majú na ne primeraný a logický vplyv. Najmä po tom, ako Luna absolvuje najväčšiu zmenu svojho života, sa dej rýchlo rozbehne a jedna udalosť strieda druhú.
„Vtedy mi to konečne došlo. Všetci títo bledí, atraktívni… Fešandy ma vzali do upírskeho baru! Nech už je pravda akákoľvek, títo sa vydávajú za ozajstných upírov a správajú sa rozhodne výstredne, čo priťahuje pozornosť a zrejme plní funkciu. Bar má najlepší biznis v meste. Veď každý chce vidieť, ako tí, akože upíri, vyzerajú. Vraj sa nechcú ďalej schovávať! Tvrdili návštevníci barov ako tento po nejednej ťažkej noci. Z ktorej si zasa až tak veľa nepamätali, takže neboli dôveryhodní. A svoje príbehy rozprávali aj zamilované dievčatá, ktoré rady predvádzali znamenia na krku, aby svetu dokázali, čo zažili.“
Ako sami vidíte, Katarína Soyka je originálnym zjavom na našej literárnej scéne. Či už vychádza z domácich tradícií, alebo z aktuálne obľúbenej tematiky, jej knihy sú pútavé, zábavné i napínavé. Slovenské prostredie je čitateľom dobre známe, a o to ľahšie sa vedia vcítiť do jej príbehov. Medzi našimi autormi a autorkami si vybudovala pevné miesto a svoj štýl vybrúsila natoľko, že jej texty sa medzi nimi rozhodne nestratia. Ak máte chuť pohrúžiť sa do deja fantasy románov, ale neviete si vybrať spomedzi premnožených zahraničných mien, siahnite radšej po Vlčom bratovi alebo Lokajovi a podporte tak nadanú slovenskú autorku.
Viac tu: http://www.marekzakopcan.sk/news/k-soyka-vlci-brat-lokaj/
autor článku: Marek Zákopčan
