Ondrej Herec – Netvor od Frankensteina po Terminátora
Fascinujúca deformácia
Hydra, Bratislava 2014. 347 s. ISBN 978-80-89672-30-1
Ondrej Herec, slovenský esejista s pozoruhodným rozhľadom vo viacerých vedných odboroch, nám po priekopníckych štúdiách Cyberpunk – vstupenka do tretieho tisícročia (VSSS 2001), ktorú literárni kritici, respektíve znalci sci-fi označili za učebnicu vedeckej fantastiky, Z teórie modernej fantastiky (LIC 2008) a Dobre organizovaný netvor (LIC 2010) o organizácii ako o netvorovi každodenného života, predkladá ďalšiu rozsiahlu esej na túto, z jeho pohľadu nevyčerpateľnú tému, ktorá vyšla pod názvom Netvor. Od Frankensteina po Terminátora ku ktorej ho inšpirovali desiatky filmov, komiksov, literárnych i televíznych adaptácií a stovky, ak nie tisíce odborných článkov a dizertácií zahŕňajúcich historické, filozofické, antropologické, mytologické, religiózne, psychologické, psychoanalytické, feministické či sociologické hľadisko.
Už podnázov napovedá, že si vzal na mušku konkrétne monštrá či zveroľudí, čo sa zrodili v bujnej fantázii literátov i filmárov a „stelesňujú náš názor na človeka na základe kultúrnych predpokladov o rase, sexualite, národnosti a presvedčení, aj našu predstavu o odlišnosti a tolerancii“, ako uvádza hneď v úvode po citáte filozofa Barucha de Spinoza, a naozaj ide o panoramatický pohľad na všeobecne známych (celuloidových, nadprirodzených, premenlivých, zvieracích) netvorov, ktorí vstúpili do povedomia milovníkov fantasy a hororu (Frankenstein, pán Hyde, Dracula, King Kong, Godzilla, Votrelec, Terminátor).
Autor ich charakterizuje ako „miešancov svetla a tmy“, ktorí „žijú v prítmí reality na hranici života a smrti, striehnu v priepastiach medzi človekom a zvieraťom, prirodzeným a neprirodzeným, dobrom a zlom, známym a neznámym, medzi vnútrom a vonkajškom, rozumom a pudom, prírodou a technikou, poriadkom a chaosom“ ako „zvestovateľov kríz a katastrof striehnucich v trhlinách poznania, aby nečakane vtrhli do nášho usporiadaného sveta, pričom rozoznáva oživené mŕtvoly (zombie, múmie, upíri), mágov a čarodejníkov, diablov a démonov všetkých možných veľkostí a tvarov (menších než vírus i väčších než dinosaurus).
Ondrej Herec fascinujúco rozpitváva temné stránky ľudskej povahy, ktoré sa vymkýnajú spod kontroly, pertraktuje posadnutosť prekračovaním hraníc a vstupom do zakázaných oblastí podfarbených strašidelnosťou, údesnosťou i nechutnosťou a nadobúdajúcich črty zvrátenosti v duchu kréda, že „človek si sám vyrába idoly aj obludy“.
V kapitole o Frankensteinovi sa hlbšie zamýšľa nad monštrom ako nad karikatúrou človeka, ktorého znetvoruje neľudská trýzeň, čo chtiac-nechtiac prežíva, nad chorobnými vášňami, čo ho ženú do záhuby, nad drámou lásky a nenávisti, krásou a ošklivosťou, vinou a nevinnosťou, súcitom a opovržlivosťou. Nemalú pozornosť venuje obrazotvornosti literátov a impulzom z bezprostredného okolia na pozadí vtedajšej spoločensko-politickej situácie, ktoré ich podnietili k animácii špecifických postáv-príšer s neľudskými cieľmi, pútavo rozpráva aj o okolnostiach vzniku Stevensonovho diela Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hydea, o protirečivej povahe v jednom tele, prelínajúcich sa črtách úctyhodného Jekylla a zvrhlého Hydea pôsobiaceho „príšerne znetvoreným dojmom“, o neúspešnom pokuse oddeliť dobro od zla v človeku a zdôrazňuje, že „Hyde je netvor udomácnený morálne aj fyzicky v mestskej civilizácii, kde zločin prekvitá, spravodlivosť je slepá, morálka krivá a obeť zločinu sa nedovolá pomoci“.
Neodmysliteľným zjavom v literatúre (i filme) je krvilačný upír so špicatými ušami a pazúrmi, zvaný Dracula, ktorý vo dne leží v rakve a za tmy z nej vychádza, aby sa napil ľudskej krvi. Autor ho považuje za „prototyp netvora populárnej kultúry“ v rámci línie modernej fantastiky, ktorá „akceptuje všetko dostupné poznanie a konfrontuje staré magické sily s čarami modernej vedy a zázrakmi techniky“, i za symbol sexuálnej moci a podrobuje analýze jeho schopnosti i večne mladý zovňajšok. Rovnako obracia zo všetkých možných strán jednak fiktívneho ľudoopa King Konga, obrovského opičiaka, ktorý sa stal „ikonou, míľnikom dejín kinematografie všeobecne a filmového hororu osobitne“, keďže vystihol sociálne napätia a nerovnosť, stratený svet, zrodený z objaviteľských ciest a utópií, jednak gigantického veľjaštera či dinosaura Godzillu povstávajúceho z mora ako biblická Beštia, besnejúceho v kyberpriestore a prinášajúceho skazu z dielne japonských i amerických filmárov, ktorý vlastne „predstavuje vykorisťovateľský prístup ľudstva k prírode“, jednak Votrelca (dravca, mäsožravca, hybridu jaštera, pavúka a žraloka) striehnuceho v tme, aby sa mohol vrhnúť na človeka, symbolizujúceho ľudskú neschopnosť ovládnuť prírodné živly, stratu identity a transformáciu osobnosti v ére genetiky, kybernetiky a biotechnológií, ba i emancipačný zápas žien podľa feministickej interpretácie, a jednak kybernetického kulturistu Terminátora stelesňujúceho zdroj nadľudskej energie vo filmoch, ktoré nastoľujú otázky osudu, slobodnej vôle, zodpovednosti a povahy človeka.
Hercova esej „nie je encyklopédia ani lexikón, ale systematická kniha o fantastických netvoroch“, ako sám uvádza, a ja už len dodávam, že vďaka svojej príťažlivosti si určite nájde skalných čitateľov.
Autorka článku: Vladimíra Komorovská