Luna 2 neodpovedá – Ján Bajla – recenzia od: Lenona Štiblaríková

 Luna 2 neodpovedá – Ján Bajla

Malý formát 210 stranovej knihy je doplnený ilustráciami vesmírnej stanice, rakety a sputnikov.

Dobrodružný špionážny román je silne ovplyvnený priam budovateľským fanatizmom a socialistickými ideami – mier, práca a rovnosť pre všetkých – Sovietsky zväz je miesto mieru dobra, miesto pokroku a akejsi vyššej úrovne ľudstva, západ reprezentuje už len jediný svetový zloduch – zlý, dekadentný Koncern a ich prezident aj s predstavenstvom. Dobrí ani zlí nemajú konkrétne mená, okrem ZSSR tu nie je spomenutý nijaký konkrétny štát ani vláda, či tajné služby. Koncern je nadnárodnou korporáciou, ktorej ide len o zisky a zlato – tak nejako všeobecne a výhradne, sú na svoj cieľ zameraný  a tvrdo za ním idú aj cez mŕtvoly.

Agent 13 – Jim Parker – profesionál telom aj dušou, prototyp dokonalého až strojovo presného a výkonného agenta je prezidentom Koncernu vybraný na špeciálnu úlohu, za ktorú ho čaká obrovská finančná odmena. Má sa tajne presunúť na územie Sovietskeho zväzu a s pomocou tamojšieho agenta sa infiltrovať do tímu odborníkov, ktorý pracujú na vytvorení prvej umelej obežnice Zeme – Luny 2. Je to grandiózny projekt, jedine Sovieti lietajú do vesmíru a práve oni tam majú vybudovať – pre dobro ľudstva – trvalú vesmírnu stanicu.

Na vykreslenie neuveriteľných vlastností agenta Parkera postačí táto ukážka z textu:

– Ste našim najlepším odborníkom v riadení raketových motorov, v teoretickej kozmonautike, jadernej fyzike, v znalosti ruštiny a jej nárečí, ste súčasne spevákom, hudobníkom, poznáte históriu a zvyky skoro všetkých národov v Sovietskom zväze, máte železné zdravie, oceľové nervy a maximálnu mieru ostrovtipu… /strana 10/

Budova koncernu predstavuje vrchol modernej dokonalosti a luxusu, pije sa len drahý alkohol, fajčí sa to najlepšie a celkovo je to predobraz všetkého, po čom môže človek zatúžiť, ak chce žiť v bohatstve. Agent dostane technické vychytávky – zlaté plniace pero, ktoré je prijímačom aj vysielačkou a dokáže aj odpočúvať rozhovory, hodinky, dokonalé falošné doklady a oblek. Cez hranicu má prejsť balónom a ten v púšti zakopať. Celá úloha tkvie v ovládnutí Luny 2 a jej odovzdaní do rúk Korporácie. Luna 2 má disponovať gravitrónom a neutrónovým delom, ktoré v prípade potreby zlikviduje útočiace meteority, ale môže zamerať aj pozemské ciele. Korporácia chce delom vydierať sovietsku vládu a získať tak pre seba zlato. Parker spočiatku o cieľoch Korporácie nič netuší, má len ovládnuť Lunu 2.

Plán sa vydarí a agent sa úspešne dostane na raketovú základňu uprostred púšte. V príbehu, ktorý sa odohráva vo zväze netušíme, kto je tým agentom, lebo jeho ruské meno nebolo spomenuté a v tejto časti príbehu je označovaný práve ruským menom a ani z konania nie je jasné, kto je agentom Parkerom.

Ruská strana však úplnou náhodou odhalí tajnú frekvenciu, na ktorej podáva Parker správy a postupne je agentovi na stope. Väčšina deja, ktorý sa odohráva v Rusku, sa sústreďuje na technické popisy stupňov Luny 2, rakiet, komunikáciu technických pracovníkov a rôzne skúšky. Všetko sa do veľkej miery tvári veľmi odborne, zdôrazňujú sa úspechy odhodlaných odborníkov, všetci pri zdaroch jasajú a vzájomne sa povzbudzujú. Prišlo mi veľmi zvláštne – vzhľadom k tomu, ako priateľsky sa k sebe správajú, že si vykajú a oslovujú sa priezviskami, nie sú medzi nimi žiadne konflikty, prospechárstvo, snahy vyniknúť, postúpiť vyššie, žiadna pýcha, závisť či erotické vzťahy so ženami – nič také. Všetci buď pracujú /a to presne, bez nepodarkov/ alebo jedia v jedálňach chutnú a kvalitnú stravu. Asi jediným kazom na dokonalej kráse je  – fajčenie! A to, prosím pekne, aj na práve čerstvo dokončenej vesmírnej stanici! Prvé, o čo požiada zachránený agent, ktorého v poslednej chvíli vtiahli do rakety je cigareta – dostal ju a hneď si aj s chuťou zapálil. /Žasla som!/

Agent v utajení pracuje a nik si nevšimne, že je to presný dvojník ich známeho – Michaila Stolarova, ktorého držia zdrogovaného a pod zámkom. Vďaka zrkadielku sa mu však podarí signálom SOS na seba upozorniť – malý pionier si signál všimne a pribehne do mesta, aby o tom podal správu veliteľovi. Skutočného Stolarova zachránia v poslednej chvíli.

Agenta kontrarozviedky, ktorý má za úlohu vypátrať agenta Koncernu, odhalia a otrávia, našťastie, sovietsky lekár má univerzálne sérum, ktoré vylieči každý jed či drogu, stačí poznať jeho koncentráciu. Len vďaka tomu dôstojník prežije a bude v poriadku.

Aby však nebolo všetko dokonalé – Parker aj s pomocníkom Makarovom sa naozaj zmocnia Luny 2. Predtým Makarov rozmiestni v centrále pár náloží, ktoré v pravý čas vybuchnú a zničia komunikačné centrum. Lenže Makarov chce celú odmenu pre seba, a tak na stanici omráči Parkera, navlečie ho do skafandra a vyhodí ho do vesmíru. Parker má pár hodín života, kým sa mu neminie vzduch.

Makarov ohlási úspech a rakety Koncernu môžu vyraziť.

Sovieti sa zmobilizujú k obrovskému výkonu a podarí sa im vyslať raketu so záchranným tímom. Netušia, či ich cestou nezlikviduje neutrónové delo. Náhodou po ceste objavia letiace telo Parkera a zachránia ho. Ten /až si zafajčí na upokojenie/ sa im ospravedlní, že bol zlý, ale už je iný – a má aj dôkaz: na ovládanie dela namontoval relé, ktoré delo odstaví, ak včas stlačí ovládač, len sa k stanici musí dostať na určitú vzdialenosť. Okrem toho má pri sebe film s materiálom, ktorý tajne odfotil. Sú tam kompletné informácie o Koncerne, ich plánoch a agentoch. Sovieti – kamaráti – mu uveria, okamžite idú do temnej komory a vyvolajú fotky, ktoré si potom v premietacej miestnosti /stále sme v rakete/ pozrú. Parker potom prenikne k Lune 2, odstaví delo, dostane sa na palubu, pobije sa s Makarovom, je postrelený, prídu mu na pomoc a všetko dobre dopadne – len akurát Makarov ujde zo stanice. Z akéhosi dôvodu však úplne zabudne, že je vo vesmíre a neoblečie si skafander, čo zistí až po otvorení komory. No – smrteľný omyl.

Ešte jedna vec ma dostala do kolien /okrem budovateľských a propagandistických dialógov/ jedna scénka na vesmírnej stanici Luna 2. Predstavte si situáciu: Makarov mieri zbraňou na agenta Parkera a ten… zrazu schmatne koberec a potiahne, Makarov sa pošmykne a padá, zbraň mu vypadne z ruky… no úžas, ako z americkej grotesky s Chaplinom. Ak si odmyslím beztiažový stav a ok, majú teda gravitáciu – ale čo tam robí koberec?! V inej situácii boli na stenách rakety zmienené aj tapety /to ma tiež zarazilo – čo? tapety? Prečo?!/ Nuž, dosť zvláštne si autor predstavoval vybavenie rakiet a vesmírnej stanice v budúcnosti – takmer ako vlastný byt. A tiež tam odkladali aj skafandre a chodili v košeliach. Nuž, fakt domácka atmosféra.

Nepriateľské rakety napriek upozorneniam Sovietov nezastavili a pokračovali v misii, hoci výbuchy ukrytej nálože zlikvidovali prezidenta koncernu aj s vedením /Parker bol šikovný, stihol si odskočiť na západ a umiestniť v budove nálože/. V sebaobrane ich všetkých rozprášili neutrónovým delom. Desiatky rakiet aj s posádkami fuč!

Súdny tribunál napokon Parkera – nového človeka – omilostil a dal mu tak šancu na nový život.

Paráda!

Je až zarážajúce, koľko akcie, hrdinstva, tajných fígľov, výbuchov, informácií a poučovania dokázal autor do tak krátkeho textu dostať. Nebyť tých siláckych ideologických rečí, bol by to akčný špionážny sci-fi triler. Takto je to silne dobou ovplyvnený, propagandistický špionážny sci-fi triler. Ale zrejme zostane prvý, to mu už nikto nevezme.

Pre pobavenie ukážka z akčnej scény na Lune 2 – odohráva sa vo vesmíre:

Prudko otvoril dvere.

V strede miestnosti nehybne stál diabolsky sa uškŕňajúci Makarov. V rukách mal revolver, ktorým mieril rovno na Parkera.

– Mohlo to byť bez krvi, Parker, – privítal ho s cynickým sykotom a nadvihol ruku, aby lepšie zacielil.

– Predčasne, Makarov, – zasmial sa Parker a v mihu sa zohol. Len čo sa prstami dotkol koberca, mocne ním trhol. Makarovovi nohy vyleteli do vzduchu a padal horeznačky…

Parker sa plavne vzniesol na metajúceho sa Makarova, ktorý v tej chvíli naňho zacielil a vystrelil.

Parkera v pravom ramene prudko šklblo a ostro zabolelo. Nedbal na to. S celou silou zdrapil ľavou rukou Makarova za zápästie s revolverom a pravou mu stisol hrdlo. Zotrvačnosťou obaja klesali na koberec. Parker bol vynikajúcim zápasníkom Stisol protivníka tak tuho, že sa mu rozdrapila košeľa a ruka s revolverom mu úplne zbelela. Hlavu mu prudko otĺkal o oceľovú dlážku. Makarov skrivil pery, pred očami sa mu zahmlilo… /strana 187/ 

autorka článku: Lenona Štiblaríková

Vydavateľstvo: Smena, Bratislava

Rok vydania: 1958

Náklad: 15 000 výtlačkov

Počet strán: 224

Obálka: J. Krejča

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *