Poklad Inkov – Andrej Kalník, 1939
Útla 50 stranová knižka v zošitovom balení vyšla ako jeden z dobrodružných románov vydaných vďaka vydavateľstvu či časopisu „Nový svet“ v roku 1939, ktorý si čitatelia mohli predplatiť.
Román je detektívno-dobrodružným prípadom. Je rozprávaný priateľom detektíva – poručíka Algena, ktorý na pozvanie grófky de Tuittiers prijíma prácu na objasnení záhadnej smrti jej otca. Obaja vyšetrovatelia – hrdina aj poručík Algen – pricestujú za grófkou do Paríža, aby sa oboznámili s podrobnosťami, na čo odchádzajú do Madridu, kde sa vražda udiala. Dosť krkolomnými náhodami postupne zisťujú, že podozrivým a zatknutým za vraždu známeho mysliteľa a bádateľa je jeho syn – brat grófky, Miguel. Ten sa otcovi na dlhé roky odcudzil, lebo miloval býčie zápasy a stal sa matadorom, čo sa jeho otcovi nepáčilo a tak ho vyhnal z domu. Deň pred významným súbojom však otca navštívil, zrejme kvôli pôžičke, pohádali sa a v rozčúlení ho zabil.
Vzápätí sa však na scéne objavuje ďalší podozrivý – akýsi Ind Thradishwari – jogín a budhista, ktorý si tu, v Španielsku, budoval svoju školu /kult, prívržencov/, no postupne od filozofie a učenia prešiel k zhŕňaniu peňazí a okrádaniu veriacich. Nadviazal kontakt aj s donom Adriom /zavraždeným vedcom/ – spolu študovali inkské uzlové písmo a jedného dňa objavili uzlíky, ktoré opisovali cestu k miestu kde je ukrytý poklad Inkov. Po ňom Ind zatúžil, lebo vďaka zlatu chcel odhaliť tajomstvo nesmrteľnosti /s množstvom peňazí sa dá všetko zistiť/ a stať sa dlhovekým.
Thradishwari sa rozhodol získať remienky za každú cenu. Vymyslel diabolský plán: Miguelovi dal nápoj, ktorý mu dodá odvahu – akýsi výťažok smelosti, čo ho zbaví strachu z býkov /bol to výťažok z nadľadvinkovej žľazy zúrivých býkov/ a ten mal Miguela rozzúriť k nepríčetnosti. V tomto stave ho Ind naviedol do domu otca a kým sa oni hádali, on využil situáciu a vnikol do domu, kde ukradol remienky. Polícia pri pátraní po vrahovi zatkla aj Inda, ale musela ho pustiť. Ind potom ušiel do Peru, aby tam našiel zlatý poklad.
Obaja hrdinovia ho prenasledovali, boli presvedčení, že vrahom je Ind. Keď ho dostihli v dome istého španielskeho osadníka zistili, že tu chcel kúpiť ďalšie inkské remienky, lebo tie ukradnuté opisovali len prvú časť cesty k pokladu, zvyšné má tento osadník. Kým si to vyjasňovali, osadníkove deti vzali zo stola remienky a uzlíky pri hre rozplietli.
Vyšetrovatelia sa vrátili do domu grófky, vraha neodhalili, nebol ním ani ten Ind. Poručík Algen neustále opakoval akýsi veršík – žiadosť k vesmíru – a ten dookola sa pakujúci zvuk donútil grófku odrazu sa priznať k vražde svojho otca. Vyšlo najavo, že grófka bola veľmi radodajná, po celom svete cestovala a užívala si s milencami. Keď sa po rokoch v cudzine vracala domov, na pol hodiny navštívila aj otca a práve vtedy ho zabila. Lenže grófka vo väzení onemela, nič viac nepovedala. Nemohli ju usvedčiť, lebo zrejme sa priznala len preto, aby zachránila brata. Algen navrhol, aby ju dočasne prepustili a správali sa k nej ako k slobodnej. Nechal ju navštevovať rôznymi učencami, ktorí s ňou diskutovali o rôznych objavoch a histórii. Ona vedela všetko a týmto sa prezradila – mali dôkaz, že grófka zabila svojho otca, aby sa zmocnila jeho vedomostí. Z ciest si priniesla nejakú zlúčeninu, ktorá to umožňovala a tú na otca pred smrťou použila. Grófka sa priznala – bola popravená. Napokon vysvitlo, že poručík Algen ju miloval, že bola jeho snúbenicou. Teraz nad tým, čo urobil, zaplakal.
Na tak útlu knižku je dej veľmi zhustený, zvraty sa oznamujú, ako keď kúzelník vyťahuje zajace z klobúka. Nič nie je isté, všetko môže byť o pár riadkov úplne inak. Psychológia postáv či opisy prostredia tu nie sú, všetko je skratkovité a pre moderného čitateľa sú mnohé scénky až smiešne. Pár zámerne úsmevných momentov však knižka mala. Badateľná je aj mierna irónia až cynizmus v určitých veciach.
Inak je konanie postáv veľmi chaotické, často nelogické, naivné, bez hlbších pohnútok a zmyslu, nič z ničoho nevyplýva, všetko sa deje podľa toho, ako to autor práve chcel. Hrdinovia na to nemajú žiaden vplyv, tí len sú, aby hrali svoje úlohy – detektív, pozorovateľ, dáma, vedec, cudzinec, nehodný syn – všetko premiešané, zmixované, so štipkou pokladu a nadprirodzeným prvkom. Bolo poučné dozvedieť sa, čo kedysi frčalo ako zábavné brakové čítanie pre masy gramotných čitateľov a kam sme sa za ten čas posunuli.
„Som presvedčený, vysoko ctený pane,“ písal medzi iným americký učenec v liste, adresovanom na Dona Adriu, „že niet ceny, za ktorú by sa dal kúpiť mozog ako váš, ale v mene nových pokrokov vedy a v mene univerzity Twingham osmeľujem sa ponížene a úctivo ponúknuť vám desať tisíc dolárov za povolenie preskúmať váš mozog.“
Starý vznešený pán sa rozhneval a ponúknutie Američanovo pokladal za hrubú urážku, za pošetilý nápad šialenca a ostrými slovami ho odvrhol.
– Prostoreký Američan zabudol doložiť v liste: „po vašej smrti“. /strana 9/
Tradishwariho myšlienky o reinkarnácii:
„Stať sa nesmrteľným a rovnať sa bohu!“ Aká to urážlivá, Bohu sa rúhajúca myšlienka, ktorá sa zrodila v mozgu plaziaceho sa červa!
„Akú neoceniteľnú službu by preukázal ľudstvu,“ myslel, „zamedzením odumierania veľduchov, ako Aristoteles, Virgil, Gandhi, Shiddharta, Kuhg Fu Tzé, Koperník, Michael Angelo, Shakespeare, Goethe, Einstein!“
Pod vplyvom okcidentálnych dogiem o duši a záhrobí jeho viera v presťahovanie sa duše zomierajúceho človeka do rodiaceho sa teliatka alebo komára oslabovala.
„Keby tomu bolo tak, ako to učia u nás,“ argumentoval sebe samému, „niektorý z oných mnohých zaniknuvších mahatamov bol by zaiste za veky dal znať ľudstvu, v ktorom teliatku alebo vrane sa bol opäť usalašil.“
Thradishwari však ani nikto iný pred ním nedočkal sa do toho času, aby niektorý kôň alebo býček bol zložil rapsodiu, postavil chrám alebo vydal zákonník. /strana 21/
Prípad sa vyriešil, ale poklad Inkov je stále niekde zahrabaný, k jeho objaveniu nedošlo.
autorka článku: Lenona Štiblaríková
Další údaje ke spisovateli a jeho knihám jsou zde: http://elibri.myriada.cz/spisovatele/kalnik-andrej/