Začítala som sa do Hatalu. Ten krehký vzťah začal rozpačito, lebo už v prvej poviedke ma udivovali dialógy postáv, v ktorých niekto položil otázku, nedostal na ňu odpoveď. A rozprávač priveľakrát prezrádzal svoje pocity vetou: Mal som pocit… Pritom pátranie po vrahovi plynulo akosi mimozmyslovo, nedalo sa dedukovať spolu s vyšetrovateľom. Stále som premýšľala, prečo potrebuje spisovateľ zo Slovenska písať o americkom prostredí, o americkom hrdinovi (rok 1937, to je prohibícia za nami). Američania majú vlastných spisovateľov dosť.
Ale na druhej strane, aj ja som milovala Phila Marlowa. A Hatalovi to nepíše, on príbehy maľuje.
Aj tak ma najviac zaujala tuším tretia poviedka (knihe chýba obsah) z prostredia Československa, zrejme je môjmu srdcu najbližšia. V nej sa autor doslova a do písmena našiel a našla som sa aj ja.
Bolo by zrejme chybou označovať Hatalove príbehy za detektívne, hoci hlavným hrdinom je súkromné očko Christopher Orchard. Spolu s ním sa prenesieme do Ameriky tridsiatych rokov minulého storočia, tak privrite oči a nechajte sa unášať Hatalovými popismi, jeho náladami, sarkazmom a cynickými hláškami, ale predovšetkým úchvatnými metaforami.
Ak stále počúvame niečo o ženskom písaní, tu nám úsmev na tvári vyčaruje písanie čisto mužské. Hlavnou postavou je muž, hrdina, gentleman, ó, áno, je to gentleman. V boji ho síce otĺkajú, ale nemôže inak, musí dokázať pravdu, lebo ju svojím prenikavým dôvtipom odhalil. Navyše, nie je to obyčajný človek. I keď jeho neobyčajnosť sa prejavuje málokedy, hádam len vtedy, keď jeho telo potrebuje trochu rýchlejšie zregenerovať alebo vydržať inak smrteľné rany. A ešte keď cíti prítomnosť niečoho rovnako paranormálneho, ako je on sám. Inak je Orchard úplne bežný zjav. Miluje nádhernú ženu, ktorá mu nepatrí, fajčí, pije… pardón, povedať, že pije, je málo, lebo on chľastá a napriek tomu alkohol nezakalí jeho prenikavý úsudok. Aha, možno aj toto svedčí o jeho výnimočnosti a inakosti! Orchard plavne putuje z príbehu do príbehu vo svojom dlhom plášti a klobúku a nosí neobyčajnú zbraň. Teda zbraň je obyčajná, to guľky v nej sú strieborné, lebo Christopher nevyšetruje bežné zločiny, on je špecialista na strašidlá – strigy, duchov, nymfy, rozumie lešijovi, preľstí kosteja. Hatalove príšery sú ľudskejšie než ľudia, chcú jediné, normálne žiť. V jednej z poviedok dokonca stretá možného samého seba, úspešného detektíva s noblesnou kanceláriou. Našťastie sa nedá vidinou luxusu zlákať a tvrdohlavo sa rúti k bezútešnej pravde.
Hatala rád vtipkuje. Čitateľ sa často pri čítaní niektorých jeho replík aspoň pousmeje, alebo rovno zasmeje.
Orchard dostáva otázku:
„Ty si ten… „ zalovil v pamäti, „Orchard?“
Hrdina obyčajne neodpovedá priamo:
Povedal som, že som. (str. 230)
„Nemusíte sa ničoho obávať, slečna Lilesová, odvetil som s profesionálnym kývnutím hlavy. Nehodilo sa ku mne, vyťahoval som ho len v krajných prípadoch. (str. 345)
Sedel som tam vyše dvoch hodín, pol balíčka cigariet a piatich filozofických záverov. (str. 352)
… ja si ešte dnes v noci pôjdem po honorár a po úsmev s jamkami na lícach. (str. 353)
A obaja, aj hrdina, aj Hatala radi snívajú.
„Kým som prešiel k autu, stihol som si v predstavách zariadiť obývačku aj obe izby. (str. 351)
Bola to útulná diera, zašitá pred ľuďmi a veľká akurát tak pre jediného človeka a všetky jeho myšlienky. Keby mal môj intelekt vlastnú izbu, vyzerala by nejako takto. (str. 356)
Oproti stálo niekoľko starších nájomných domov, nalepených stenami k sebe, akoby zo strachu, že ich čoskoro nahradia čímsi novým. (str. 271)
Hoci jeho Orchard miluje ženu, ktorá mu nemôže patriť, nie je jej úplne ľahostajný. Prejavila o neho obavy, keď mu hrozilo skutočné nebezpečenstvo.
„Adrianne,“ pri svojom mene sa zastavila a pozrela sa na mňa, „čo by som vám mal napísať do ľúbostného listu?“
„Že ste na ostrove niekde v Pacifiku,“ uškrnula sa. (str. 378)
Hatala možno nie je logický, a ak ste ten typ čitateľa, čo si odškrtáva indície a pátra medzi riadkami po vrahovi, zrejme si príbehy neužijete. Lebo Hatala je v prvom rade štýlový, noirový, zasnený. Nechajte sa unášať jeho písmenkami, uvidíte jeho príbehy ako film s detektívom, ktorý často vyfasuje, no svojich zásad sa nevzdá.
Vrelo odporúčam!
