Mráz a hry – Jan Hlávka, Jana Vybíralová – recenzia od: Lenona Štiblaríková

Mráz a hry – Jan Hlávka a Jana Vybíralová

Pritiahla ma obálkou:

Možno ste si v záplave knižných obálok už všimli zaujímavú edíciu vydavateľstva Brokilon „Evropská space opera“. Jej obálky majú grafické prvky, ktoré jednotlivé knihy spájajú, preto je ľahké zorientovať sa, ak chcete mať doma z tejto edície viacero kúskov, prípadne sa na ňu namotáte tak veľmi, že si ju mienite dopĺňať pravidelne. Keďže rada čítam space opery, táto edícia ma potešila a po prečítaní prvého dielu cyklu Algor, doslova nadchla. Posúďte sami:

Mráz a hry má tri dejové línie, každá z nich má svojich hlavných hrdinov, klaďasov aj zloduchov, samostatnú zápletku, konflikt aj vývoj, ale neľakajte sa, vôbec nie je ťažké pohybovať sa medzi nimi a je príjemné sledovať, ako sa tieto tri linky navzájom dotýkajú, ovplyvňujú a splietajú, aby spolu vytvorili rozsiahly cyklus.

Zaujala rôznorodosťou sveta viacerých planét a atraktívnymi hrdinami:

Každá z línií sa odohráva na inom svete, takže tu máme tri planéty: Algor s vojenskou diktatúrou na čele s cisárom, ktorý sa na prvý pohľad javí ako chladný, bezcitný a krutý vládca. Bez mihnutia oka trestá smrťou alebo vinníka odovzdá do rúk Graciánskej cirkvi, a tá dušu nešťastníka očisťuje mučením tela. Postavenie tejto sadomasochistickej cirkvi na Algore a jej vplyv na cisára však nie sú vôbec také jasné, ako to vnímajú na ostatných planétach. Algor je studená planéta, žiť na nej znamená neustále bojovať o prežitie nielen so silami prírody, ale aj s intrigami rodinných klanov, ktoré túžia po výsadách a po povýšení. Andrej Korwarian, absolutistický vládca tohto sveta, skrýva mnoho tajomstiev a zrejme aj city, ktoré mnohým vyrazia dych.

Viridian s hlavným mestom Utópia je slnečný, úrodný, bohatý, krásny a bezstarostný a takým je aj jeho vládca – kráľ Georg Talminis. Príťažlivý a prelietavý Georg si užíva život plnými dúškami, o problémy svojho kráľovstva sa príliš nezaujíma, veď všetko aj tak vyrieši vláda, prípadne jeho sestra – Viktória Talminis. Vplyv vlády je na Viridiane silný, preto často dochádza k nerozhodnosti, k sporom a ku kritike panovníka, čo by bolo na Algore nemysliteľné. Bulvárne noviny celkom beztrestne kritizujú vládcu, sloboda slova a vyjadrenia sa sú chránené zákonmi viac než kráľovský majestát a Georgovi to vôbec neprekáža. Rozhodovanie, starosti a zodpovednosť za blaho ľudu sú pre neho len prázdne slová. Lenže prichádzajú časy, ktoré Georga chtiac-nechtiac postavia pred ťažké rozhodnutia a donútia ho k ráznejším činom. Som zvedavá, ako tento naivný idealista zvládne šokujúce udalosti, ktoré odhalia pravú tvár mnohých ľudí a ich zámerov.

Menabaran je protiváhou vojensky silného Algoru. Vládne mu nový, práve zvolený premiér Avrian Dann, ktorého charakter presne vystihuje povahu politického zriadenia na tejto planéte. Navonok uznávaný politik – v skutočnosti bezcitný intrigán presadzujúci záujmy korporácie GenetiX, ktorá zatiaľ z úzadia poťahuje za nitky a tajne likviduje všetko a každého, kto stojí Avrianovi v ceste na vrchol. GenetiX v podobe záhadnej a extrémne nebezpečnej ženy Luciany plní všetky Avrianove želania, ale v tieňoch číha niečo odporné, páchnuce a príšerné, čo na Menabarane môže spôsobiť globálnu katastrofu. Drobné náznaky a čriepky desivej budúcnosti planéty presiaknu k Avrianovi cez vízie Natálie Vanbergovej – dievčiny postihnutej jasnovidectvom. Natáliin dar vníma jej sestra ako chorobu, akýsi druh autizmu, ktorý spôsobuje obom sestrám veľa problémov hlavne preto, lebo Natália sa nedokáže kontrolovať, akoby sa súčasne nachádzala v minulosti, prítomnosti aj v budúcnosti a preto nikdy nevie, ktorý čas práve prežíva, či sa „to“ už stalo, práve sa deje alebo to ešte len príde. Natáliina snaha varovať ľudí pred výbuchom bomby, mimochodom, nastraženej na pokyn premiéra, vyústi do divokej naháňačky, zabíjania a napokon vedie k dobrodružnému úteku oboch sestier z Menabaranu. Sestry však vzbudili pozornosť GenetiX-u a korporácia po nich túži natoľko, že za nimi vysiela skupinu elitných zmutovaných zabijakov, aby ich uniesla späť na Menabaran, do laboratórií, z tých má Natália panický strach.

Menabaran si zakladá na technike, na výskume a obchodoch s ostatnými planétami, ktorým cez obchodno-politické zmluvy a dohody diktuje podmienky obchodu. Z hľadiska čitateľa v podstate predstavuje súčasnosť, na ktorú sme bežne zvyknutý, zatiaľ čo Algor so svojou absolutistickou monarchiou, osobnými súbojmi na meče, chápaním cti a povinnosti či trestami by skôr predstavoval minulosť a Viridian je utopickou víziou sladkej budúcnosti s náznakmi úpadku z prílišného bezpečia a dostatku.

Román je výborný nielen postavami, ktoré dokonale zapadajú do svojich svetov, ale aj vykreslením toho, ako nemiestne pôsobí logika jedného sveta aplikovaná na podmienky toho druhého. Čo jeden vníma ako čestné, iný vidí ako hlúpe, kruté a nezmyselné. Kúzlo je v tom, že autori ukážu rub, ale postupne odkrývajú aj líc tejto mince, až vám odhalia postavy tak, že ten, komu ste fandiť nechceli, si získa vaše srdce a ten, kto vám bol sympatický je odrazu blbec.

Všetky postavy sú veľmi živo vykreslené, majú osobité charaktery, ciele, kladné aj záporné vlastnosti, slabiny. Až na Andreja Korwariana, ktorý akoby Terminátorovi z oka vypadol, ale ten si svoju budúcu slabinu zrejme uniesol z Viridianu sám.

Ale dostala ma láskou:

Áno, áno, áno! Konečne space opera, kde je vzťah, on-ona, poriadne premakaný od začiatku do /snáď/ úspešného konca, je uveriteľný a zábavný! Neskutočne som sa bavila na dialógoch princeznej Viktórie Talminis s Andrejom Korwarianom a jej úvahy, myšlienky a následné pochopenie konania tohto muža ma privádzali do smiechu stále častejšie, tuším mi až slzy vyhŕkli. Rozhodne nezažijete žiadne božteky, láskyplné pohľady či nežné objatia – k ničomu tak fádnemu by sa cisár neznížil – Korwarian je ostrý ako britva a videli ste už nejakú britvu usmievať sa?

Román začína náhlou inváziou Algorských lodí do priestoru Viridianu. V situácii, ktorá hrozí prerásť do vážneho otvoreného konfliktu, pričom je každému, najmä princeznej Viktórii jasné, ako by pre Viridian skončil, dostane Viktória žiadosť o ruku. Je ťažké odmietnuť, keď na vás mieria rakety.

Ukážka:

„Vaše Výsosti, Je mi ctí i potěšením, že vás poznávám,“

„Mně také, Vaše Veličenstvo,“ Viktorie rychle polkla. Uvědomila si, že nějak nemůže odtrhnout pohled od těch očí. „Právě… právě jsme diskutovali nad účelem vaší nečekané návštěvy.“

„O tom nepochybuji, Výsosti. Je nešťastné, pokud jsem vás nějak vyrušil. Účel mé návštěvy je ryze přátelský.“

„Skutečně? Hlesla Viktorie, pocit úlevy se však mísil ještě s něčím ani zdaleka ne tak příjemným…

„Ano,“ Andrej Korwarian přikývl, hlas s patrným algorským přízvukem hladkým jako samet. „Přišel jsem vás požádat o ruku.“

Ticho.

Pokoj okolo Viktorie se zahoupal. Kolena se jí roztřásla, ze všech sil se snažila stát rovně.

„To… to… je nečekané,“ vypravila ze sebe. A že jste přivedl celou flotilu…“

„Není celá ani zdaleka. Pouze doprovod odpovídající významu této události.“

„Nezdá se vám vaše žádost poněkud unáhlená, když se osobně vůbec neznáme?“ dostala ze sebe.

Potom je nejvyšší čas to změnit, má paní.“

Při tom oslovení sebou Viktorie trhla.

„Co… co když odmítnu?“

Tentokrát Andrej nereagoval hned. Díval se, chladně ji studoval a Viktorie musela odolávat nutkání se pod tím pohledem přikrčit.

„Vaše Výsosti, snad víte, že muž odmítnutý ženou se může zachovat nerozvážně. Často dokonce hrubě… velmi hrubě.“

 

Cisár si čoskoro odváža mladú, veľmi zaskočenú manželku, roztrasenú desivými predstavami krvilačných algorských spôsobov. Je toho na ňu veľa – musí si zvykať na nový domov, na osobnú ochranku, prísne vojenské pravidlá, etiketu a tresty aj za zdanlivé maličkosti – ale na počudovanie, hoci Viridian vychoval slabého kráľa, Viktória sa ukáže ako veľmi prispôsobivá, schopná a odvážna žena. Na vlastnej koži spoznáva Algor a jej predsudky sa pomaly menia na obdiv, k novému domovu si vytvára pekný vzťah. Po celý čas sa k nej Andrej chová veľmi formálne, s úctou a pozornosťou na akú doteraz nebola zvyknutá. Často medzi nimi dochádza k nedorozumeniam, musia sa jeden o druhom veľa naučiť, ale obaja sa snažia. Viktória nemá inú možnosť a Andrej? Nuž neviem, asi Viktóriu spočiatku vníma ako druh exotického tvora. Napríklad, keď jej daruje vzácne šperky a jej reakcia na dar sa mu zdá „nedostatočná“, ide sa o možných príčinách poradiť s poddaným, ktorý mal taktiež manželku z Viridianu. Na jeho radu jej donesie kyticu ruží a keď je reakcia „dostatočná“ a Viktória sa kvetom poteší, dokonca ho spontánne objíme, on automaticky vytiahne zbraň a namieri ju na ňu skôr, než si stihne uvedomiť, že na neho neútočí. Andrejove reakcie dovedené do absurdnosti ho dokonale charakterizujú, nádherne som sa bavila aj na jeho krvilačnom zmysle pre humor a schopnosti vzbudzovať v poddaných priam panickú hrôzu zo zlyhania. Komplikovaná, ale nádherná postava. Viktória nemá šancu, pri tom všetkom, čo o ňom zisťuje, rodí sa v nej úcta a obdiv k tomuto zvláštnemu mužovi.

Román je veľmi komplexný – nájdete tu akčné scény, intrigy, zákulisné ťahy, slovné súboje, manipuláce a vyhrážky zaobalené do náznakov, dozviete sa ako a prečo ľudstvo opustilo Zem, čo vyvolalo Andrejov záujem o ženbu, je tu cirkev propagujúca spasenie a odpustenie cez sebamrzačenie, korporácia, ktorá sa zahráva s ľudskosťou a mení človeka na nástroj, tajné služby a šéfov kontrarozviedok, vražednú posadnutosť a veľa tajomstiev, ktoré odhalí až budúcnosť. Pokiaľ máte radi dobrodružné príbehy, ktoré menia históriu a hýbu osudmi celých planét, Mráz a hry pre vás bude to pravé.

autorka článku: Lenona Štiblaríková

 

Vydavateľstvo: Brokilon

Obálka: Christopher Balaskas

Počet strán: 502 strán

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 115×175 mm

Jazyk: český jazyk

Rok vydania: 2013

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *