Román pre mládež /YA román/
vydal: Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1947
Ilustroval: akad. maliar Edmund Massányi
232 strán s ilustráciami, pevná väzba
O čo ide:
Na Kysuciach pod vrchom Krvavá býval v chalúpke dedo Fabiak s vnučkou Elenkou. Jedného dňa zachránil neznámeho lyžiara, ktorý spadol do zasnežených dier na kopci. Išlo o inžiniera Lipiana, ktorý sa tu ocitol prvýkrát a o dierach nevedel. Lipian sa od deda dozvedel, že hora je prederavená tunelmi a tajnými miestnosťami po zbojníkoch, údajne je tam niekde zahrabaný aj Jánošíkov poklad. Lipian čoskoro odišiel domov, ale zostala v ňom náklonnosť k peknej Elenke.
Lipian spolu s dvoma kamarátmi Brázdom a Vŕbom vymysleli a zostrojili jedinečný ultraľahký a výkonný motor na vodnú paru – lacný a obnoviteľný zdroj energie. V biednych podmienkach, takmer o hlade a bez prostriedkov, ho skúšajú, od rána do večera len pracujú a veria, že ich vynález pomôže ľudstvu, ale najmä Slovákom a Slovensku. Sú to zanietení vlastenci a pracanti. Dosť podrobne sú opísané testy motora, práce na ňom, na vylepšeniach. O motor majú záujem zahraniční investori, vynálezca však ich lákavú ponuku odmietne, lebo chce, aby sa nový typ motora vyrábal na Slovensku, aby zisk z neho priniesol úžitok jeho krajine. Po nočnom útoku na ich dielňu si uvedomia, že musia vynález nejako zabezpečiť.
Lipianovi sa podarilo zohnať investora Dr. Navaru – zahraničného Slováka, ktorý sa im rozhodol finančne pomôcť. Osobne prišiel do dielne, aby sa na vlastné oči presvedčil o výnimočnosti nového motora a bol ním nadšený. Okamžite zariadil Lipianovi zdravotný pobyt v Tatrách, aby si tam oddýchol a zatiaľ zabezpečil presun dielne, motora a obytných priestorov do bezpečného podzemia vo vrchu Krvavá, do zbojníckych tunelov.
Kým Lipian oddychuje, jeho kamaráti s Dr. Navarom vylepšujú tunely, rozširujú priestory a vytvárajú ich zabezpečenie. Všetko tajne, za pomoci rôznych firiem a stavbárov, ktorí nemajú presnú predstavu o tom, čo robia a pre koho.
Medzitým sa Lipiana pokúsili uniesť neznámi cudzinci, ale podarilo sa mu včas uniknúť do bezpečia.
Oddýchnutý Lipian sa vrátil domov s novou chuťou do práce. Bol nadšený zo zmien, z nových priestorov. Nový motor chcel využiť ako pohon nového typu lietadla, ktorý sám vymyslel a navrhol. Lietadlo by malo dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť, vertikálny let, let na mieste bez pohybu, skvelé manévrovacie vlastnosti a výšku, v akej vtedajšie lietadlá nelietajú. Opäť sa všetci usilovne a nezištne vrhli do práce. Popritom Lipian navštevuje Elenku a rozvíja s ňou vzťah – vo všetkej slušnosti sa na konci knihy dopracuje k prvému bozku.
Hotové lietadlo pomenovali Oceľový lúč. Problém s jeho prenosom na povrch sa im podarilo vyriešiť, tajná miestnosť sa dala otvoriť a zatvoriť aj s maskovaním tak, že ju nikto zvonka nevidel. Lietadlo bolo štvormiestne a aby ho otestovali, rozhodli sa s ním obletieť zemeguľu. Skúšobným letom rozrušili mnoho ľudí, o neznámom lietadle informovali aj médiá. Konštruktéri rozoslali telegramy všetkým vládam, nad územiami ktorých malo lietadlo preletieť a po jeho pokrstení sa vydali na oblet.
Let Oceľového lúča okolo planéty pozorne sledujú všetky krajiny, informácie o záhadnom lietadle letia do svetových médií. Posádka je cez vysielačky spojená s domovom, pravidelne podávajú hlásenia o tom, kde sú. Celý let je dosť rýchly a zjednodušený, až na jediný incident nad Japonskom, kde lietadlo napadli stíhačky, nemalo vážny problém. Pre väčšiu dramatizáciu nastala menšia technická komplikácia, ale po pristátí na akejsi lúčke a oprave, hneď zasa vzlietli a úspešne dorazili domov. Počas letu informovali o tom, čo kto bude jesť a kedy budú spať. Lipian získal srdce a ruku svojej Elenky a všetko dobre dopadlo.
Román je určený pre mládež, dnes by bol určený skôr deťom. Jednoduchý príbeh s kladnými hrdinami je výrazne vlastenecký a plný pracovného nadšenia, oslavy tvrdej práce aj za cenu života v chudobe a osamotení. Hrdinovia majú príkladné vlastnosti hodné nasledovania, záporáci sú vykreslení ako nepriateľskí agenti bažiaci po zisku a po moci, ale žiadne zlo tu nie je reálne, skôr nadčasové. Hrdinovia varujú pred zneužitím vynálezu na vojenské účely, chcú, aby ich výtvor slúžil pre blaho ľudstva. Ženské hrdinky sú v knihe zanedbateľné, sú to obetavé matky, skromné a nenápadné asistentky či ľúbezné utiahnuté dievčinky. Ľúbostná linka je tu vsunutá asi len preto, aby Lipiana trochu poľudštila, nech nepôsobí ako totálny workoholik.
Sci-fi prvkom je úchvatný motor na biopalivo – vodu, tichý, výkonný a ľahký a lietadlo, ktoré dokáže snáď všetko, aj lietať v stratosfére. V čase vzniku knihy bola túžba po dokonalom lietadle vrcholom technického vývoja. Kto ho mal, ten mohol podľa predstáv autora diktovať svetu svoju vôľu, vládnuť menej vyspelým štátom. Len jemne až okrajovo je využitý prvok „žltého nebezpečenstva“, ale v skutočnosti autor nedokázal určiť žiadneho reálnejšieho protivníka či moc, voči ktorej by bolo potrebné lietadlá použiť. O nejakom fašizme či svetovej vojne tu nie je žiadna zmienka, priamo nie je menovaný žiadny národ, ktorý by bol nepriateľom Slovenska.
Román sa číta ľahko, viaceré situácie dnes pôsobia úsmevne a naivne, ale bolo to celkom zábavné čítanie. Príjemne ma zahrialo aj nadšenie hrdinov pre vlastenectvo, pre národ, jeho blaho a pre všetko slovenské. Aj takto mládež viedli k hrdosti a láske k vlasti.
Autorka článku: Lenona Štiblaríková – vydavateľstvo Hydra
