Rozmarní autori – predstavenie sa autorov zo zbierky Rozmarná fantastika

V stručnosti a svojsky vám predstavujeme autorov, ktorí prispeli do zbierky slovenských a českých rozmarných poviedok s názvom ROZMARNÁ FANTASTIKA

Petra Machová (1988-)

Je mladá autorka fantastiky z Brna. Ráda čte fantasy a sci-fi, ale nepohrdne ani dobrou duchařinou. Fascinují ji rozsáhlé knižní série s propracovanou historií a mytologií. Tuto zálibu využívá při psaní vlastních příběhů. Nejvíc se zaměřuje na dračí tématiku, alternativní reality a jiné magické světy.

Inspiraci čerpá kdekoliv to jde. Často stačí správná slova, hudba, kresba, někdy i životní situace. Psaní se věnuje aktivně necelých pět let a svůj styl neustále brousí a obohacuje. Pravidelně navštěvuje literární dílny v Knihovně Jiřího Mahena v Brně.

V roce 2011 se účastnila hororové soutěže na webu (www.fangtasia.cz) s povídkou „Dračí kletba,“ která se umístila na pátém místě.

V roce 2014 získala s povídkou „Osudová chyba“ druhé místo v soutěži Povídka Slavconu 2014. Povídka byla následně publikována v knize „Posledná pozemšťanka“ u nakladatelství Hydra.

V roce 2015 se její povídka „Strážci Hvězd“, pojednávající o cestování mezi dimenzemi, stala součástí sborníku „Rozmarná fantastika.“

Vilma Kadlečková (narozena – pravděpodobně ano)
Milá a vlídná autorka fantastiky. Často píše knihy. Získala tím literární ceny v množství 0,63 prms*. Ve svém díle se systematicky věnuje úchylným praktikám s mimozemskými houbami, sadistické psychotronice a lidským obětem. Číst to po ní je povznášející a radostné, protože člověk si uvědomí, že ve srovnání s utrpením postav je mu vlastně skvěle. Počet knih se pořád mění, znají ho jenom na Wikipedii a v centrále gerdánské tajné služby. Výsledky tajných pokusů mimozemských hub na lidech a mimozemšťanů s houbami v lidech viz naše veřejné mykologické okénko: mycelium.argenite.org.

*prms neboli „prostorový metr sypaný“ je jednotka pro měření dodávaného palivového dřeva a je to neurovnaný, volně dřevem nasypaný prostor s rozměry 1x1x1m.

Viktória Laurent-Škrabalová

Pochádza z východného Slovenska. Cesty osudu v podobe šarmantného Francúza ju zaviedli do Francúzska, kde žije už viac ako desať rokov. Píše v slovenskom a francúzskom jazyku.

Jej poviedky a básne sa umiestnili vo viacerých literárnych súťažiach na Slovensku aj v Čechách. Viackrát sa ocitla vo finále českej literárnej súťaže Daidalos (časopis XB-1). Fantastická poviedka „Syndróm BEE“ získala v roku 2011 Cenu Bibliotéky v rámci Ceny Fantázie 2011 a je súčasťou Viktóriinej zbierky poviedok Ďalší psí deň, ktorá bola publikovaná v roku 2013 vo vydavateľstve Q111.

S poviedkou „Hanameh“ získala 3. miesto v českej literárnej súťaži O dračí rád 2013. Začiatkom roku 2015 vydala vo Francúzsku dvojjazyčnú, francúzsko-slovenskú, zbierku poézie Le silence d’une tempête/ Ticho búrky, dostupnú aj na Slovensku.

V novembri 2015 jej vyšla na Slovensku kniha pre deti „Lapinovci z letiska“ vo vydavateľstve Trio Publishing.

Odkedy žije vo Francúzsku, číta takmer výhradne vo francúzskom jazyku. Vždy má rozčítané dve-tri knihy. V kabelke nosí prepotrebný zošit na zapisovanie nápadov, ktoré ju prepadajú kdekoľvek, kedykoľvek, a nečakane. Okrem písania ju nájdete často v kine. Ročne zhliadne aj sedemdesiat filmov, ktoré si starostlivo vyberá. Žiadne sladké romániky, ani inteligenciu znižujúce výtvory. Počúva rockovú a metalovú hudbu, z hmoty FIMO vytvára prečudesné figúrky a svojho kocúra kŕmi varenou cuketou.

Mark E. Pocha (*1981)

Eskalátor napätia, kastrátor slnečného svitu, defenestrátor románov pre ženy. Publikoval v časopisoch Pevnost, XB1, Howard a ďalších. S Martinom Moudrým vydal zbierku poviedok A bude hůř! Editoval žánrové antológie Na hroby a Kniha bolesti. Na jar 2016 mu vyjde krvavý triler Krajina kanibalov o skupine slovenských študentov stratených v peruánskom pralese.

Viac info na: www.markepocha.webnode.sk, www.facebook.com/krajinakanibalov, www.nezvestni.sk

Peter Kalva

Vlasatý pisálek, ktorý si elektronickým čmáraním na obrazovku ventiluje svojské, neraz skazené fantázie. Najčastejšie mu námety na poviedky napadajú v sprche, pri holení a na záchode 😛 Svoju tvorbu vystavuje svetu na stránke: www.peterkalva.estranky.sk, kde si odvážlivci nájdu ochutnávku z rôznorodých žánrov (najmä rôznych odnoží fantastiky).

Miro Švercel (*1977)
Rodený Partizánčan žijúci už niekoľko rokov v zahraničí. Popri bádaní v hlbinách života mikrokozmu sa venuje svojím záľubám, medzi ktoré patrí herectvo, história a poslednú dobu písanie fantastických poviedok, s ktorými už dosiahol čiastkové úspechy v súťažiach Martinus Cena Fantázie (2013 – Starec a dieťa), Fantasy Award (2014 – The hempen cloth) Poviedka Istroconu (2015 – In viro veritas) či O Dračí Řád (2015 – Perúnova sekera).

Andrej Jáchim

Vyrastal na divokom slovenskom juhu, v Šamoríne. Dobrodruh, extrovert a nadšenec fantastiky. Rád píše, číta, aktívne športuje a „drtí“ spoločenské hry, Dračí Doupě nevynímajúc.

Vyhral alebo bol nominovaný vo viacerých literárnych súťažiach, medzi tie najlepšie patria: nominácia v Cene Fantázie (najlepšia fantastická poviedka) a Cene Karla Čapka (krátka poviedka – Stena).

Je členom literárneho workshopu dievčat z vydavateľstva Hydra a participuje na literárnom projekte Dobrodruhovia.

Petra Štarková

Petra Štarková, psycholožka a autorka odborných a populárně naučných článků, fejetonů, povídek – především z oblasti fantastiky a příběhů pro děti. Externí autorka časopisů Psychologie Dnes, Sociální služby, XB-1 /bývalá Ikarie/, E15, Lemurie a dalších. Žije v Brně. Ve své praxi se původně specializovala na psychologické poradenství a diagnostiku mladých lidí s handicapem, dále pracovala na lince důvěry pro děti a mládež, v internetových psychologických poradnách a na projektech EU. V současné době provozuje soukromou psychologickou praxi. Na podzim 2015 vydala knihu pro děti – Pirát jménem Šampaňský.

Viac o nej na webstránke: www.petrastarkova.cz

Zuska Stožická (*1982)

V minulosti vedecká pracovníčka, milovníčka vied o živote bizarných tvorov, umenia a drobných ručných prác všetkého druhu, v súčasnosti matka na dva úväzky a ešte stále fantastka. Kedykoľvek rada siahne po knihách autorov, ktorí vedia takzvané vážne veci vhodne prevrstviť humorom (Pratchett, Willisová, Bujoldová, Hearne, alebo aj Briggsová). Písanie považuje za splnený sen introverta – môžete ľuďom niečo povedať a sami byť pritom niekde inde. Príbehy z barbarského priestoru začala vymýšľať na gymnáziu pre svojho brata Martina – jej prvou autorskou motiváciou bolo pobaviť a prekvapiť jeho. Toto spočiatku nesystematické úsilie vykryštalizovalo do humoristického románu Smutné Nedorozumenie, ktorý síce nikdy nedozrel do publikovateľnej podoby, ale spôsobil, že Prf Xup – známy praktik a jeho klientela sa stali súčasťou autorkinho života a rodinnej mytológie. Odvtedy prešla dlhú cestu, uverejňovala „vážnejšie“ poviedky a zbierala za ne finálové umiestnenia v súťažiach (od Ceny Gustáva Reussa, cez Cenu Karla Čapka, Poviedku za 33, Ikaros/Daidalos až po Cenu Fantázie s Cenou Bibliotéky a nomináciou na Cenu Akadémie SFFH), až nazbierala na antológiu (Mozaika rôznobežných ciest, 2001, spolu s Vilom Búrom a Tónom Stiffelom) a dve samostatné zbierky (Črepiny z oblohy, 2007 a Mamut farby malinového lekváru, 2015). No nikdy nezabudla na barbarský priestor a preto je rada, že vďaka ponuke Hydier napísala príbeh numýnijského veľvyslanca a jeho prostredníctvom poslala svoje obľúbené postavy „tam von“, k čitateľom.

Ivana Molnárová Dubcová:

Odkedy zistila, že príbehy sa dajú nielen čítať, ale aj písať, nepustila ceruzku z ruky. Ako malá písala famóznu „disneyovskú“ rozprávku (ktorú už-už videla sfilmovanú), avšak z neznámych príčin ju nedokončila a záznamy o nej ostali nenávratne stratené. Po mnohých rokoch teda skúsila šťastie v súťažiach a dvakrát sa jej podarilo umiestniť sa v zborníku Martinus Ceny Fantázie, z toho raz si uchmatla aj ocenenie (Stalo sa to zajtra, 2013 a Agentúra pod Devínom, 2015).

Zbožňuje Pratchetta, ktorý do svojich nádherných absurdít ukrýva neochvejnú Pravdu, a Geralta, ktorý napriek všetkému vždy stojí na správnej strane.

Venovala sa historickému šermu, preto sa viaceré jej fantasy príbehy odohrávajú v nešpecifikovanom stredoveku, kde môže využiť svoje zaprášené vedomosti o boji a zbraniach. Nepohrdla by však ani napísaním urban fantasy, keby mala čas. Študovala starovekú latinčinu a všetko s ňou spojené, čo ju naveky poznačilo (ako jediná si myslí, že v dobrom), takže trpí, keď v amerických filmoch slovo „vincit“ vyslovujú ako „vinkit“. Mytológia sa jej vryla pod kožu a poskytla živnú pôdu pre vymýšľanie príbehov, lebo povedzme si úprimne, človek, ktorý skladá skúšky z mytológie, si nemôže nevymyslieť vlastný príbeh.

Autorka je šťastná, že Koniec hrdinov môže byť súčasťou tejto zbierky, lebo pokiaľ človek vládze vtipkovať, ešte to nie je také zlé.

Katarína Soyka (*315 p.nl.)

Introvertná, utiahnutá a nenápadná. Kam ju postavíš, tam ju zaručene nájdeš. Je dobré mať príležitosť napísať o sebe, čo sa človeku zachce.

Autorská kreativita v nej vybuchla na sklone roku 2011 románom Sklený vrch, našla vydavateľa a zistila, že by vydávanie kníh mohla skúsiť aj sama, aby fantastika bola jediným objektom jej záujmu. /Je veľká pravdepodobnosť, že manžel, deti a kocúr Oliver medailónik čítať nebudú/. Najväčšiu radosť jej urobil preklad Poslednej Pozemšťanky do českého jazyka: http://www.beletris.cz/e-shop/e-knihy/142-posledni-pozemstanka-katarina-soyka-9788087105863.html a finále o Cenu Biblitéky 2014.

Uprednostňuje romantiku, miluje klišé a zbožňuje sarkastické hlášky, len preto sa stále kamaráti s Lenonou, ktorá ju sarkastickým cynizmom ustavične fascinuje.

Rada poúča, preto necháva svoje hrdinky prejsť tŕnistou cestou sebapoznania, často na nich pranieruje vlastnosti, ktoré nemôže vykričať do tváre svojmu okoliu. Na Soykinu tvorbu zaviedla Lenona pojem „Brutálna Romantika“ /Lokaj/. Odvtedy Soyka usiluje o zavedenie skratky BR do povedomia širokej verejnosti /podobne ako WTF, BDSM, USB či VÚB/.

Juraj Búry

Juraj Búry sa najčastejšie vyskytuje v Novej Bani, alebo v Nitre. Je neznámeho pôvodu, predpokladá sa však, že (pravdepodobne) nie je vírus.

Písať začal v dobách, keď ešte písať nevedel. To je čistá pravda. K fantasy sa dostal podobne ako zvyšok jeho generácie; cez Harryho Pottera. Do tejto zvodnej slečny nosiacej tetovania drakov a tajomných rún sa veľmi rýchlo zamiloval, avšak už v rannom štádiu ich vzťahu ju podviedol so Sci-fi, hlavne vďaka knihám Michaela Crichtona, Douglasa Adamsa a Jozefa Repka (Tajomstvá troch strelených dodnes považuje za najlepší počin tuzemskej fantastiky). Fantasy mu tento románik odpustila, keďže sama so Sci-fi koketuje. A keďže je to veľmi voľný vzťah, mladý Juraj podľahol temným zvodom Hororu. Osudovým sa mu v tomto prípade stala filmová séria Vreskot a práce H.P. Lovecrafta. Ako sme už spomínali, (neúspešne) sa venoval literatúre už od ranného detstva. Na strednej skúsili niečo natočiť. Rovnako neúspešne. Odvtedy o filme len mudruje. V poslednom čase číta priveľa komiksov.

Okrem toho sa snaží nájsť odpoveď na závažnú otázku trápiacu už celé generácie ľudí: „Vlastní človek mačku alebo mačka vlastní človeka?“ S týmto náročným a sofistikovaným výskumom mu pomáha jeho spolupracovník PhD. Muro VIII. Batman.

William Cody

Horor ho uspáva, ale fantasy a sci-fi si dopraje rád, niektoré sústa… ehm knihy aj opakovane. V písaní je striedmy – zatiaľ sa iba učí a najlepšie nápady si necháva na dôchodok. Snaží sa písať o tom, v čom je doma. Motivuje ho neznámy vnútorný pocit, že raz dokáže svoje svety a príbehy podať pútavo aj na papieri.

Jan A. Braun (*1959)

Jeho pôvod sa črtá na ďalekom západe, konkrétne v meste piva – Plzni a keďže v Bratislave zakotvil už v roku 1974, niektorí pražáci o ňom rozhlasujú, že nie je Čech a nech radšej píše po slovensky. Preto píše dvojjazyčne a to niekedy aj odrazu.

Je odchovaný na starých, ešte socialistických autoroch, akými sú napríklad Jefremov, bratia Strugatskí, ale aj tí spoza železnej opony. Na ukážku netreba zabudnúť na Bradburyho, Asimova a ďalších.

Fantasy objavil relatívne neskoro, no hneď od toho najlepšieho – J.R.R. Tolkiena a bola tu láska na prvý pohľad. (Samozrejme, že ku knihe, nie k pánovi profesorovi.)

Svoje texty sa snaží uplatniť v CKČ, v MCF či v Ohnivom pere.

S radosťou sa poviedkou zúčastnil Hydra projektu Fantastická 55 a jednou poviedkou prispel aj do zborníka Fantázia 2013.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *