Fénixcon 2016 v Brne – Vydavateľstvo Hydra

Magické stretnutie fanúšikov fantastiky začalo presne tak, ako malo začať. S bludičkou v aute ani GPS-ka nebola schopná rozpoznať tunely a zaryto žiadala odbočiť doprava proti múru. Neposlúchli sme. Pár kilometrov navyše sa ukázalo ako vyložený bonus, spoznávanie krás moravskej metropoly nikdy nemohlo byť krajšie. (Kratšie byť mohlo).

Koniec dobrý, všetko dobré, tak sa hovorí. V tomto prípade však nakoniec dopadol dobre začiatok a teda príchod Hydier do hotela plného fantáziou rovnako postihnutých ľudí, mimozemšťanov, elfov, či dokonca kanibalov (ktorí nikoho nezjedli, presne ako sľúbili).

A potom už začala skutočná zábava. Pribudla Evka Piarová, aby boli všetky hlavy Hydry pohromade.

Epochálny Mark s Cucom a Jakubom Šimjakom dokonca koncertovali a stoly sa prehýbali hojnosťou, kým realita sa ohýbala príhodami, ktoré sa možno nestali presne tak, ako ich prítomní popisovali, ale mohli sa tak stať.

Účastníci tvrdia, že sa po hotely a jeho okolí pohybovala aj zvláštna bytosť bez topánok, kučeravá, strapatá, veľmi tenká, skoro kostlivá. Nikto presne netušil, o koho by mohlo ísť. Fantasti ju prijali bez výčitiek, sú zvyknutí na podivnejšie úkazy. Jedni tvrdili, že to bola čarodejnica, bosorka, či možno striga. Ďalší, že to bola momentálne najkreatívnejšia fotografka Slovenska Evla.

Piatok na Fénixcone trvá obyčajne veľmi dlho a ukrajuje aj zo sobotného rána, ktoré sa naopak presúva na čas okolo obeda. Aj sa tancovalo a spievalo, ale hlavne sa zvítavalo, kecalo a zasa kecalo.

O čom? O fantastike. O letoch do vesmíru, o stretoch v inej dimenzii s bytosťami mimo chápanie a realitu. Skúste s tým začať niekde inde. Skúste otravovať so všetkými tými teóriami svojich kolegov v práci, svojich priateľov. Alebo viete čo? Radšej to ani neskúšajte. Nebudú vám rozumieť. Celkom určite vám porozumejú na conoch, stretnutiach fanúšikov fantastiky. Preto si šetrite nápady a sily, udržujte svoje úlety na uzde pre takéto príležitosti. Uvidíte, akí odídete slobodní a spokojní.

Program – piatok

Príchod, registrácia na hotely, odovzdanie tomboly. Bar. Večera. Varené víno… viete, že v Brne dávajú do vareného vína okrem klinčekov aj citrón? Ide o veľmi pozitívny prvok, vďaka ktorému môžete tvrdiť, že ste celý večer prijímali vitamíny.

Obe Hydry si neodpustili účasť na prednáške Júlie Novákovej o publikovaní v zahraničí.

Ako úspešná česká autorka sama povedala, publikovať sa dá, ak ovládate anglický jazyk na dostatočne slušnej úrovni a redaktorom vaše výtvory padnú do oka. Pre ďalšiu publikačnú činnosť to však nič neznamená, každý pokus je ako nový, začína sa vždy od nuly. Poslať môžete aj preklad svojej poviedky, postup je rovnaký. Anglofónny trh púšťa do obehu takých časopisov „na mrte“ (výraz údajne znamená strašne veľa). Skúste!

Program – sobota

Rána bývajú okolo obeda ťažké. Aspoňže tie raňajky, ktorým sa hovorí švédske, hoci Švédi by sa zrejme divili, stáli zato. I keď raňajkové reči zasýtili zúčastnených zrejme ešte o kúšťok viac než praženica a párky s kávou.

Soyka odbehla so Serjožom, Pitrom, Lenkou a Freyou obzrieť vianočné trhy, aby skoro nestihla panelovú diskusiu s vydavateľmi.

Vždy obľubovala takéto diskusie, dá sa na nich veľa dozvedieť. Tentoraz namiesto v publiku sedela medzi vydavateľmi. XB-1 zastupoval Martin Šust, Brokilon jeho charizmatický majiteľ Robert Pilch, Straky na vrbě neprehliadnuteľný Michal Bronec v námorníckej čiapke, pre Hydry bolo novým zoznámenie sa s príjemným zástupcom vydavateľstva Epocha Zdeňkom Pobudom. Diskusiu viedla Jiřina Vorlová, našťastie nie pevnou rukou, takže boli kecačky o fantastickej literatúre česko-slovenskej celkom zábavné. Všetci zúčastnení pripustili, že vydávať fantastické knihy je ťažký chlebíček, skôr drina než relax. A predsa tento žáner milujú, takže preň okrádajú rodiny a venujú mu každú minútu svojho voľného času. Okrem Roberta Pilcha, ktorý navyše zvláda ešte aj metal. Nielenže ho počúva, on ho aj hrá. Čudy-čudy!

A aký je odkaz pre vydaniachtivých autorov vyplývajúci z vyššie uvedeného stretnutia vydavateľov? Nie je to jednoduché, nestačí totiž požiadať vydavateľstvo o ruku. Redaktor je dôležitý, je potrebné overiť si jeho preferovaný štýl, vlúdiť sa do jeho pozornosti, kupovať si ho darčekmi a drobnými pozornosťami… Nie, to tam nebolo. Píšte! Píšte dobre, pošlite svoje práce, možno sa vám zadarí. A možno nie. Slovenský trh je malý, čitateľov pár a tých, ktorí sa venujú fantastike, je ešte menej. (Ktosi spomínal 2%.) Ak chcete dobyť svet, píšte po anglicky. A nevyžiadané rukopisy zasielajte rovno do Brokilonu. Tam vám odpovedia, že edičný plán na najbližších desať rokov majú uzavretý. Hlava XXII.

Po panelovej diskusii nastala veľká príprava malého krstu alebo obrátene.

Keď Vydavateľstvo Hydra v Bratislave oznámilo krst Zombie apokalypsy, poriadkové sily evakuovali Bratislavu a na niekoľko dní uzavreli ulice, na ktorých obmedzili aj pohyb chodcov. V Brne sa všetci tvárili, že si so zombíkmi poradia. Nikoho neevakuovali, naopak, davy záujemcov sa hrnuli na Fénixcon, aby živých nemŕtvych stretli.

Sám veľký Doktor – Roman Hruška, jeden z organizátorov Fénixconu, ochotne prispel svojou troškou vo funkcii krstného otca. Český trh, tras sa! Prichádzame. Mhh, škŕŕŕk, vŕŕŕz, muhehe…

Ale moment! Do krstu ešte ostávalo pár chvíľ, Ivan Kučera sa stratil v brnenskom električkovom ošiali. Minúty sa míňali, sekundy tiež… Ivana nikde. Soyka teda odštartovala krst bez neho v nádeji, že kým príde na rad, správnu cestu na Fénixcon nájde.

Začalo sa knihou prvou, sviežou zmeskou scifi a fantasy, dva v jednom – wash and go.

Kvantové víly alebo

Neznámi hrdinovia tvoria dejiny

tak sa volá brožúrka od Jana A. Brauna, mimochodom vyštudovaného fyzika. Podáva čitateľom vlastné vysvetlenia tzv. konšpiračných teórií.

Vraj konšpiračných teórií, heh! Poznáte to! Čo nám to chcú zavesiť na nos?! Všetko sa stalo úplne inak a my to máme v zbierke jednoducho a logicky vysvetlené. Meteority, čierne diery? Kdeže! V skutočnosti ľudstvo premeškalo ďalšie blízke stretnutie tretieho druhu, ale aspoň stihlo zachrániť kvantové víly. Konkrétne Toničku. (Najmenšiu Antóniu na svete. Oslovenie Tona by znelo urážlivo.)

Len si to prečítajte, hneď vám bude všetko jasnejšie.

Krstilo sa vílým prachom, ktorý Soyka krvopotne vyzbierala na lúkach vo Vrátnej doline. Nech sa vašej fantázii dobre lieta na krídlach víl kvantových!

A odrazu sála potemnela. Alebo aspoň mala potemnieť. Lenže bolo pol štvrtej poobede a slnečné lúče sa stále nechutne prebíjali oknami na pódium. Temnota spoločenstvo fantastov opäť obišla. Ale aspoň zanechala pár zimomriaviek, ktoré mrazili pri čítaní úryvku z dielka

Ivana Kučeru

Obchádza nás temnota

Autor sa v nej vypísal zo svojich strachov, zo svojich obáv a paranojí. Trafil všetky naše slabé miesta, takže sme sa báli spolu s ním.

Vlastne bez neho, lebo krst nestihol.

Takže Lenona prečítala ukážku z oceňovanej poviedky Prasa,

Soyka odovzdala pohárik s ihličím z najhlbšieho lesa Malých Karpát Doktorovi. Ten krstňaťu zaželal veľa vyplašených čitateľov. Lenona pohľad na temné stránky nezvládla, radšej privrela oči

Našťastie príchod Ivana Kučeru všetkých upokojil.

Ivan „Mierotvorca“ Kučera a Mark E. Pocha

Potom Soyka odovzdala slovo hviezde hydrostajne, svojmu najúspešnejšiemu autorovi

Markovi E. Pochovi, ktorý sa pri zostavovaní česko-slovenskej zbierky

Zombie apokalypsa

osvedčil aj ako editor.

Zobral mikrofón a viac ho nepustil (hoci ho mnohí o to žiadali).

Spustil spev, nie sám, Jakub Šimjak, Martin Cuco Luciak – bratři v triku – spievali spolu s ním.

Zvučnými hlasmi oznámili, že:

„Od Tatier k Dunaju, zombíci spievajú.“

Kým Mark čímsi strašil publikum,

Doktor sa ujal krvnej konzervy,

aby ňou osviežil krstný výtlačok a zaželal Zombie apokalypse… nesmrteľnosť.

Soyka vyzvala všetkých prítomných, ktorí sa na zbierke podieľali, aby vystúpili na pódium a urobili si spoločnú svojku, našku, ichku.

Lenona, Filip Bandurčin, Jaroslav Mostecký, Petra „Dragita“ Machová, Katarína Soyka, Jakub Šimjak, hore: Martin Cuco Luciak, Martin Paytok, akýsi kanibal

Opäť to bola jedna pekná spolupráca s viacerými autormi, Hydry veria, že nie naposledy.

Po krste už mohli Hydry robiť, čo sa im zachcelo. A im sa zachcelo tvoriť, počúvať plány o jednej z možných alternatív budúcnosti, ale aj príbehy z upravenej minulosti.

Soyka sa nechala Ruženkou Srnkovou zo scifi.sk zasvätiť do tajov vyššej angličtiny.

I don´t understand

Ivan Aľakša (Martinus Cena Fantázie a vôbec Fantázia ako taká) zasa všetkých oboznámil s príbehom čínskeho kozmonauta, ktorému ktosi zaklopal na dvere modulu. Vo vesmíre. Vo vesmíre? Zaklopal?

Jan A. Braun, ďalšia záhada, ktorú budeš musieť investigatívne vyriešiť!

A krstilo sa ešte čosi.

Žena se lvem

Projekt pod pracovným názvom Lehké fantazijno priniesol svoje prvé šťavnaté plody, česko-slovenskú zbierku poviedok Žena se lvem. Pracovali na ňom výlučne ženy, ale čítať môžu aj muži. Vlastne musia! Slováci mali v projekte hneď dve zástupkyne, ktoré nás dôstojne reprezentovali: víťazku Ceny Karla Čapka za rok 2013 a držiteľku absolútneho mloka (teda víťazku všetkých kategórií) Lenonu Štiblaríkovú a momentálne najúspešnejšiu fantastickú autorku Slovenska, ktorá víťazí hádam vo všetkých súťažiach, do ktorých sa zapíše – Zusku Stožickú (čerstvo získala cenu poroty v najprestížnejšej slovenskej fantastickej súťaži Martinus Cena Fantázie 2016). Sme na vás pyšní, dievčatá!

Veľa sa toho narozprávalo o čítaní v češtine a slovenčine. Pravda je taká, že nové, mladšie generácie čitateľov, už nemajú s jazykom suseda také intenzívne skúsenosti, ako my kedysi. Oslabenie vzájomnosti platí obojstranne, hoci Slováci stále o trochu viac čítajú české knihy a pozerajú filmy v českom jazyku, mladší čitatelia už nečítajú české knihy všeobecne. Čo s tým budeme robiť? Môžeme vychovávať k znalosti jazyka, veď koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Môžeme ísť príkladom. Môžeme sa stretávať. Je to na nás. Je to na vás.

A nastalo slávnostné odovzdávanie cien v súťažiach: Daidalos, O dračí řád… viete, že sme v každej práve spomenutej mali svojho úspešného zástupcu, finalistu? V súťaži Daidalos sa medzi finalistov prebojoval William Cody, Zuska Stožická a O dračí řád sa usilovala Ivana Molnárová Dubcová, skončila dvanásta. Nemohli sme pritom chýbať.

Mark E. Pocha získal Encourage award, rovnako ako Jan Hlávka (Ten Hlávka! Z Algoru!)

Ocenený a ešte ocenenejší

Gratulujeme!

Po ceremónii sa Hydry rozišli. V dobrom. Soyka nasadla do auta s Williamom Codym, aby sa spolu stratili. Na diaľnici si všimli značku Kroměříž a vedeli, že je zle. Smer bol nesprávny. Cez Kroměříž cesta do Bratislavy nevedie. Alebo áno. Cez Brno. Vrátili sa teda do Brna a potom už absolvovali cestu, ako pôvodne mali. Bludička si mohla túto zábavku odpustiť. Ále, nech sa tiež baví!

Lenona s Evkou Piarovou ešte zotrvali v rozhovoroch, ujujúkali do rána, aby sa nakoniec vrátili do svojich domovov a zrealizovali všetko alebo aspoň polovicu (možno by stačila aj pätina) toho, čo si vysnívali.

Čo ďalej čaká Hydru? Toho roku by mohli vyjsť ešte dve diela v pevnej väzbe.