Fantastický žáner LitRPG

V tomto článku chcem fanúšikov fantastiky oboznámiť s jedným z mladých žánrov fantastiky a to s literatúrnou RPG inak aj LitRPG.

LitRPG je literárny žáner, ktorý vychádza z MMORPG online hier /Massively Multiplayer Online Role-Playing Game/, no nejedná sa o hru, ale o plnohodnotné literárne dielo, ktoré má svoj osobitý charakter, hrdinov, pozadie a ciele.

V tomto žánri písali spočiatku juhokórejskí a japonskí autori. Za zakladateľa sa považujú Juhokórejčan Heesung Nam – napísal 56 dielov The Legendary Moonlight Sculptor a Japonec Reki Kawahara a jeho dvanásť dielov Sword Art Online. V našich končinách je viac známy americký autor Ernest Cline a jeho už sfilmovaný román Ready Player One alebo dnes už medzi ruskými čitateľmi kultová trilógia Диптаун (Глубина, v češtine vyšlo ako Hlubina) od Sergeja Lukjanenka. Viacerí ruskí autori LitRPG sa vo svojich sériách odkazujú na Lukjanenkovú trilógiu či už ironicky, s úsmevom, úctou alebo nostalgiou.

 

 

 

Moja skúsenosť s LitRPG bola práve cez Lukjanenkovu Hlubinu a zasiahla ma natoľko, že keď vyšla séria Hraju, abych žil – od Dmitrija Rusa, tak som sa do nej s nadšením pustila. Séria má už 9 častí, do češtiny sú preložené štyri.

Od prvého stretnutia s týmto žánrom prešlo niekoľko rokov, prečítala som a vypočula si stovky kníh a audiokníh, lebo väčšina sérií má aj viac ako päť častí, preto by som mohla zhrnúť hlavné znaky žánra, zvláštnosti hrdinov a dejových pozadí.

Hlavný hrdina románu býva vo väčšine prípadov individualista, do hry vstupuje sám, bez kamarátov. Pripája sa cez virtuálnu kapsulu /virtkapsula/, v ktorej môže tráviť celé hodiny bez prerušenia hry. Niekde sa vo virtkapsulách používa špeciálny gél, inde sa hrdina pripája na systém podpory života, ktorý mu zabezpečuje prísun živín, odsun odpadu a masáž svalov. Neskôr, v novších sériách už autorom stačilo len vsunúť hrdinu do virtkasuly a o všetko bolo automaticky postarané, čitatelia si na tento spôsob úplného pripojenia k hre zvykli a nepotrebovali ďalšie vysvetlenia.

Dej sa môže odohrávať v magických svetoch, kde funguje mágia, portály, artefakty, elixíry, v technických svetoch s letmi do vesmíru, s mimozemšťanmi, s hi-tech technológiami či v postapokalyptických svetoch, kde hrdinovia prežívajú na ostatkoch zničenej civilizácie, bojujú so zombiami, s mutantmi a netvormi.

Hlavný hrdina románov po vstupe do hry vníma hru ako realitu, všetko okolo seba vidí, cíti a počuje, akoby to bola skutočnosť. Vnímanie bolesti môže regulovať, no znižovanie či vypnutie bolesti býva spojené s nejakou nevýhodou v hre. Naopak, čím vyššia citlivosť, tým rýchlejší postup alebo iná kompenzácia v prospech hrdinu.

Hráč si vyberá typ postavy /mág, bojovník, tieň, lukostrelec, šermiar…/, rasu, vzhľad a získava hlavné parametre /charakteristiky postavy a úroveň/, s ktorými vstupuje už priamo do deja. Spočiatku ma dosť iritovalo, že často dochádzalo k stretom nováčika v hre s vysoko postavenými hráčmi či len trochu rozvinutými a tí sa nováčikovi vysmievali, lebo nič o hre nevie, má nízku úroveň a v hre je stratený, každého ochotného odpovedať zahŕňa smiešnymi otázkami. Ale asi to tak má byť, ťažko na cvičisku – ľahko na bojisku.

Hrdina je teda vhodený priamo do hry ani sa nestačí spamätať a už je pri ňom niekto, kto ho kopne, vysmeje sa mu, švihne ho po hlave, alebo ho uhryzne agresívny biely zajko v štartovacej lokalite pre úplných začiatočníkov, čím ho pripraví o aj tak nízke hodnoty zdravia a, voilà, je tu prvý respawn /znovuzrodenie/.

Hrdina má možnosť opakovaného znovuzrodenia a hrá sa ďalej. V niektorých románoch si hráči volia miesto svojho znovuzrodenia, môžu ho prenášať, môžu mať aj niekoľko bodov, kde sa môžu opäť prebudiť k životu zdraví a s plnými parametrami. Inde sú miesta znovuzrodenia presne určené, a tak je možné vystriehnuť si hráča po jeho smrti a zabíjať ho opakovane, znižujúc tým počty jeho životov či charakteristiky. Hej, svet LitRPG  je plný intríg, bojov o život, o moc, o peniaze a postavenie a využíva všetky, aj vražedné taktiky, lebo tam nie je polícia, nič nie je zakázané a trestné nie je ani zabíjanie hráčov inými hráčmi. Takže hrdina to nemá jednoduché, lebo v hre je sám, musí si nájsť skutočných priateľov, odlíšiť ich od zradcov a donášačov.

Hrdinovi pomáha jeho interfaceužívateľské rozhranie, ktoré ho spája s hrou a ukazuje mu všetky jeho parametre, charakteristiky, životy, cezeň má prístup na trh, aby si kúpil, alebo naopak predal nejaké veci či služby, zapojil sa do dražieb a ďalších aktivít.

Hrdina má prístup do inventárapodpriestorovej kapsy – je to jeho úložný priestor, kam si môže uložiť svoje veci a nikto iný ich nevidí, uložiť si tam môže pár mincí, alebo aj celý tank, či magické predmety a keď ich potrebuje, tak sú hneď po ruke. V niektorých románoch po smrti hrdinu veci z inventára vypadnúť môžu, čo býva príčinou zabíjania hráčov inými hráčmi – jednoduchá vraždička a lúpež bezmocnej obete. Takýto druh hráčov máva častokrát červeno podsvietený nick, aby všetci v okolí vedeli, že sú to zabijaci hráčov. V niektorých románoch je možné vzácnu zbraň či artefakt priviazať natrvalo k postave, aby aj po jej smrti bola vždy v dosahu a nikto ju nemohol odcudziť, čo však stojí nemalé peniaze a aj počet takto priviazaných vecí býva obmedzený. Väčšinou platí pravidlo – čím má hráč vyššiu úroveň, tým viac vecí si môže do inventára uložiť.

Hrdina nad každou postavou vidí nicky /mená/ hráčov, ich úroveň rozvoja, postavenie a príslušnosť ku klanu. Ak má hráč vysokú úroveň, získava možnosť ukryť svoju úroveň aj meno alebo imitovať inú postavu, no ďalší vysokopostavený hráči majú zasa schopnosť utajenie odhaliť. Na každú akciu je možná reakcia, na každú zbraň existuje ochrana, na každú silu zasa nejaký artefakt alebo taktika boja. Nikto nie je nepremožiteľný.

Hrdina sa rozvíja väčšinou v súbojoch so silnejšími súpermi alebo so zvieratami a netvormi, plní úlohy získané od MOB-ov /postavy generované hrou, nehráči/. Spoznáva iných hráčov, plní s nimi nejaké zadania a buduje si prvé vzťahy. Získava nepriateľov, ktorí mu škodia a získava superschopnosti. Silové, strelecké, obranné či magické, v závislosti od sveta, v ktorom sa príbeh rozvíja /posun v čase smerom dozadu, presná muška, intuícia, silný úder…/. Niekde získava aj pet-a – obľúbené zviera, ktoré rozvíja svoje schopnosti spolu s hrdinom, môže sa ukryť v inventári a po zabití znovu ožije.

Niektoré romány sú vyslovene humorné, od začiatku do konca odľahčené, zábavné, iné dokážu dojať svojou citlivosťou voči človeku a jeho osudu. Väčšinu tvoria akčné romány a nemálo je aj temných s prvkami krutosti.

Vo viacerých vstupujú hráči do hry preto, lebo v živote utrpeli traumu, sú skaličení, paralyzovaní, slepí, beznohí, bývalí vojaci a v hre získavajú možnosť naplno precítiť zdravé telo. V takých prípadoch zistia, že sa pobytom v hre ich zdravie zlepšuje, hoja sa im ťažké zranenia. Ďalší idú do hry, aby zarobili peniaze pre reálny život, lebo v hrách je možné zarobiť si peniaze a vyviesť ich cez nejaký prevod z hry na účet. Mnohí už stratili chuť hľadať si prácu v reálnom živote a virtuálne hry sú ich jedinou možnosťou na nejaký zárobok. Inde sú k hre hrdinovia donútení, sú do kapsúl zasunutí násilím svojimi nepriateľmi po tom, ako ich uniesli. V takom prípade je ich účelom trpieť, cítiť úplnú fyzickú bolesť, muky až za hranicu šialenstva, aby napokon zomreli v hre a aj v realite. Hrdina sa však aj z takejto mizernej situácie dokáže vymaniť a vďaka hre sa vypracuje, aby sa dostal z pazúrov vplyvného oligarchu a pomstil sa.

Niektoré série sú zamerané na mladého čitateľa, hrdinom býva mladík, ktorí chce preraziť, zarobiť v hre peniaze, dosiahnuť niečo významné.

LitRPG nie sú príbehy pre deti. Je v nich explicitne opisované násilie. Často sa v nich mučí, zabíja, znásilňuje, núti ku konaniu, ktoré je človeku odporné. Niektoré romány sú vyslovene kruté. Ľudia sú v nich zotročovaní, ponižovaní. Mocní sú aj v hrách privilegovaní, lebo vďaka peniazom si môžu kúpiť výhodné brnenie, zbrane a najať ľudí, ktorí nováčika vypracujú a pomôžu mu expresne rýchlo zvýšiť si úroveň. Boháči bývajú vodcami najsilnejších klanov, majú po boku skupiny silných bojovníkov, najkrajšie ženy a najsilnejších mágov, takže nečakajte, že svety LitRPG románov sú spravodlivé a že tam každý svojou usilovnou prácou dosiahne miliónové zisky. Opak je pravdou, môžu vás po všetkom vašom úsilí lapiť, zviazať a zabíjať, kým vaše úrovne nepadnú na nulu a potom vás so smiechom vyhodia za dvere. Odpoveďou bude, že všetko je v súlade s hernou logikou.

Čitateľ, najmä hráč hier, sa teší z vývoja hrdinu, z jeho úspechov. Často sa viac teší na to, aké schopnosti postava získa pri novej úrovni, než na to, čo sa v príbehu udeje. Ďalší problém je, že sa čitateľ o hlavného hrdinu málokedy bojí (veď všetko je len hra) a ak áno, tak je to najmä v častiach, keď je hrdina mimo virtkapsuly – v realite.

Nie všetky romány majú výstup z hry, nie z každej hry sa dá odísť.

Špeciálnou odrodou LitRPG je RealRPG. V RealRPG herný formát preniká do reality, ľudia získavajú interface v skutočnom živote. Stáva sa tak buď ako dôsledok inštalácie interface-u mimozemskou inteligenciou, môže to byť výsledok technologického pokroku korporácií, či vplyv akejsi vyššej božskej inteligencie, alebo k tomu dochádza z neznámych dôvodov. Kto získava interface, ten sa stáva hráčom, kto nie, ten zmutuje na zombiu alebo netvora. V boji o život a zvýšenie úrovne sa ľudia stávajú krvilačnými zabijakmi, lúpežníkmi, otrokármi a násilníkmi. V nových životných podmienkach sa staré systémy istôt okamžite rúcajú a padajú všetky zábrany. V takých podmienkach musí hrdina ukázať, že je lepší než bandy zloduchov a dá nádej na lepšiu budúcnosť, akurát, že jeho spôsoby bývajú ešte krutejšie a bezcitnejšie.

V niektorých románoch RealRPG je súčasťou života tvrdé elitárstvo, ponižovanie, zneužívanie, kanibalizmus, prenájom končatín, ktoré po nezaplatení poplatku odrežú až do úplného oddelenia všetkých končatín, ak človek skončí v dlhovej diere. Takúto osobu volajú červ, lebo sa môže len plaziť po chodbách a zarábať spevom, žobraním a sexom. Inde je zasa spomínané znásilňovanie a zabíjanie detí náboženskou sektou len preto, lebo jej členovia chcú zo spoločenstva odísť do civilizácie. V týchto knihách sú časté konflikty, násilie, krutosť a bezprávie, lebo hra ako taká má pre hrdinu jediný cieľ a to, aby sa stal najsilnejším, za každú cenu, hoc aj cez mŕtvoly. Správanie sa ľudí nie je regulované políciou, súdmi, zákonmi, ale pravidlami hry a tie môžu byť veľmi voľné.

Administrátori sú akési éterické anonymné bytosti, ktoré v podstate nič nemôžu, ak sa hrdina dovoláva spravodlivosti. Zato ak on spôsobí dôležitému hráčovi škodu, vtedy akoby vyrástli spod zeme, aby hrdinu potrestali.

Zvláštnu trpkú príchuť mal román, v ktorom nebolo možné zomrieť, až kým hrdina nepriviedol do hry bohyňu smrti a nevznikla možnosť prijať ju hráčmi za modlu. Kto sa stal jej prívržencom, mohol umrieť po vynesení určitej frázy a znovu sa zrodiť zdravý na inom mieste. V čase, keď nikto neumieral, bola nemožnosť smrti zneužívaná na zotročovanie ľudí, mučenie a čínski hráči svojich nepriateľov zamurovávali do hradieb. Zaživa tam trčali celé dni, až kým sa nezbláznili.

LitRPG píšu v drvivej väčšine mužskí autori, hlavnými postavami sú muži a ak tam stretnete ženské postavy, tak sú to prehnane krásne príťažlivé devy, elfky, démonky, bojovníčky a kúzelníčky vo vyzývavých minišatôčkach. Ženské postavy sú rovnako cieľavedomé, bažia po uznaní, úspechu, po peniazoch, sú to intrigánky, vedia klamať telom a nehanbia sa používať všetky možnosti, aby dosiahli svoje. Niekde sú to úplne vygenerované postavy, navrhnuté hrou, inde je podmienkou zachovanie ľudskej pôvodnej podoby, ktorá sa stáva podkladom pre postavu elfky, mimozemšťanky či démonky, ale črty skutočnej osoby sú rozpoznateľné. Hrdinky v hre nehľadajú lásku, neveria, že je možné milovať niekoho v hre, no občas sa hrajú manželské páry a tie sa držia spoločne aj v hrách. Keď hrajú spolu, vedia sa podporovať a chrániť, dôverujú si.

Vo väčšine kníh je možné, aby hrdina svoju zvolenú postavu zničil a vytvoril si novú, s novým nickom, ale nikdy tak neurobí, tvrdohlavo rozvíja práve tú prvú a jedinú postavu, ktorú si vybral, hoci mu na krk dýcha banda najsilnejších hráčov a mocné klany.

Nenájdete tu liberalizmus ani politiku, náboženstvá či LGBTQ. V drvivej väčšine LitRPG každý môže hrať len za také pohlavie, s akým sa narodil, takže muž nemôže hrať za ženskú postavu a naopak (hoci existujú výnimky). Deti do štrnásť rokov nemôžu hrať vôbec (kvôli násiliu, sexu, bolesti a smrti). Niekde sú do kapsúl posadení väzni a svoj trest si odpracúvajú v hrách so zvýšeným stupňom bolesti, v baniach a s obojkom na krku, aby každý vedel, že sú to odsúdenci, čím sa šetria peniaze za preplnené väznice, ktoré nepotrebujú takú rozsiahlu ochranku, stačia im len virtkapsule a zásobníky s jedlom a vodou.

Chlapácke správanie sa mužov, šovinizmus, pohŕdanie, hodnotenie ženských vnád a nedostatkov je bežné pre zloduchov a násilníkov, tí dobrí berú dievčatá ako kamarátky a obdivne k nim vzhliadajú, pomáhajú im a ľahko sa nimi nechajú oklamať či využiť. V jednom románe hrdina získal vzácnu schopnosť ilúzie a mohol sa zamaskovať za dievča. Bolo zábavné čítať, ako sa tým trápi, lebo zistil, že musí zmeniť svoju chôdzu, pohyby, spôsob správania sa k mužom, pohľady, ktorými sa bežne pozeral na ľudí. A hlavne, ako ho otravovala pozornosť iných hráčov, ich zazeranie na jeho vnady, záujem o schôdzky s ním, navyše práve tých, ktorí po ňom zúrivo pátrali.

Častý je motív preniknutia bezpečnostných a tajných služieb do hier, majú tam svojich agentov maskovaných medzi hráčmi, získavajú informácie o najsilnejších hráčoch a klanoch a motivujú významné postavy k spolupráci s nimi. Aj tu prebieha zákulisný boj vlád o moc.

Do hier prenikajú kriminálne živly, bandy a zločinecké organizácie za účelom zárobku, lebo v hre býva dovolené aj to, čo je v reáli zakázané. Za týmto účelom môžu v hre slobodne podnikať v pornobiznise najmä preto, že tam nie je zakázaný sex s rôznymi rasami, démonmi, meňavcami, vlkodlakmi či mimozemšťanmi ani rôzne úchylky a násilie, ak je po dohode, so znížením bolesti a nehrozí tak skutočná smrť.

Štýl kníh je rýchly, akčný, zameraný na dialógy, rozprávanie. Opisy či úvahy bývajú krátke a jasné, veď hrdina sa musí ponáhľať, aby získal úlohu, artefakt či ďalšiu úroveň.

Väčšina autorov píše celé série kníh v žánre LitRPG, no s počtom kníh úroveň zvykne klesať. Najpopulárnejšie série si svoj čitateľský rejting obľúbenosti udržiavajú. A aj ja som sa pri čítaní a počúvaní zameriavala na TOP-ky. Nájdete ich aj tu:

ЛитРПГ лучшие книги и циклы (librusfan.ru)

РеалРПГ лучшие серии книг и книги (librusfan.ru)

Kým v ruskej literatúre získal tento žáner vysokú obľubu a vytvoril si samostatnú odnož literatúry, u nás je takmer neznámy. Mladému detskému čitateľovi sa ho snažil trochu priblížiť Marian Kubicsko v knihe Dardaria (CooBoo, 2019).

Lenona, zdroj: ЛитРПГ лучшие книги и циклы (librusfan.ru)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.