Prežila som svet – Miroslava Varáčková
Keď som si uvedomila, že som z modernej slovenskej fantastiky pre dospelých prečítala prakticky všetko, čo sa dalo zohnať, v honbe za niečím novým som narazila na mnou, doteraz starostlivo obchádzanú, romantickú fantastiku. Trochu som zapátrala a – čuduj sa svete – zistila som, že v tejto oblasti má Slovensko hádam aj viac autoriek než Česko!
Miroslava Varáčková/ dva romány/, Nata Sabová /štyri romány/, Michaela Ella Hayduková, Vanessa Jóriová, Ivana Ondriová, Enja Rúčková, Vita Jamborová a to určite nebudú mená všetkých autoriek romantickej mysterióznej fantastiky, ktoré na Slovensku máme.
Chcete snívať o láske, ale netúžite vykročiť do reality všedného dňa? Že musí byť aspoň trochu štrajchnutá fantastičnom?
Čo tak love story a lá´postapo?
Ela a Alex – hlavní hrdinovia románu, by sa za normálnych okolností stretli, zamilovali a… klasika. Nič by ich vzťahu nestálo v ceste, všetko by bolo presne tak, ako by si to vysnívali /alebo aj nie/. Lenže je tu bližšie nešpecifikovaná jadrová katastrofa – útok, vojna, svetová vojna – autorka dôvody konfliktu a jeho vývoj bližšie nevysvetľuje – po ktorej existujú dva druhy ľudí: Čistí s malou hviezdou vytetovanou na spánku, ktorí ovládajú mesto a zrejme aj svet a tí druhí – ktorí sa ukrývajú v ruinách.
Ela patrí k vydedencom, prežíva zo dňa na deň, žije v pivnici zrúteného domu a spomína na minulosť. Cez jej spomienky sa dozvedáme čo-to o situácii, v ktorej sa ocitla. Keď sa v jej živote zjavuje Alex, je jasné, kto bude vyvoleným jej srdca. Ela neustále balansuje medzi rozumom, ktorý jej radí vyhýbať sa Alexovi a citmi, ktoré ju k nemu priťahujú /respektíve náhodami, ktoré ju vrhajú Alexovi do cesty/.
Alexa priťahuje Ela od začiatku, ten nemá nijaké pochybnosti, ide si za svojím. Správanie Eli som spočiatku chápala, no čím ďalej, tým viac mi svojím, dookola sa opakujúcim opakovaním toho, prečo nemôže byť s Čistým, už začala liezť na nervy.
Znervózňovalo ma, že nerozumiem pozadiu konfliktu; kto dal rozkaz zhodiť bomby, ako to vyzerá vo svete, ako sa kde žije a podobne – okrem pár zmienok o tom, že „asi“ je to všade takéto – nič. Udivil ma nezáujem hrdinky o život mimo jej miesta bydliska, nijako zvlášť nenástojila na zodpovedaní dôležitých otázok, týkajúcich sa existencie ľudstva a jeho budúcnosti. Nesnažila sa dostať niekam do bezpečia /veď všade je to určite rovnaké/. Existencia koncentračných táborov je spomenutá akoby mimochodom a vyvoláva v hrdinke takú hrôzu, že ich nechce radšej ani spomínať! Čistí sú vykreslení ako vrahovia, beštiálni fanatici zaslepení režimom, o ktorom Ela vie len to, že rozpútali jadrovú vojnu kvôli ekológii. Čistí nejedia geneticky modifikované potraviny, dbajú o svoje zdravie, nepoužívajú žiadnu chémiu, drogy ani lieky – sú jednoducho čistí. To, že zamorili svet jadrovým spadom nikto nerieši.
Ela prežíva v pivnici akéhosi domu už pár zím, ukrýva sa pred lovcami z radov Čistých. Bez vody, bez jedla, bez elektriny, žije z toho, čo nájde v opustených domoch.
O spôsobe života Čistých sa čitateľ nedozvie nič – sú tu, hľadajú skrývajúcich sa nečistých, hliadkujú, prenasledujú a inak si užívajú všetok komfort, ktorí tu bol pred vojnou – jediné, o čo sa starajú, je zásobovanie koncentračných táborov.
Proti Čistým vzniká opozícia z ich vlastných radov, ktorá chce vystúpiť proti vedeniu a zmeniť existujúce poriadky, ale tento „boj“ je len náznakom, rovnako ako pozadie knihy – neexistuje reálna sila, ktorá by odboj viedla, žiadne útoky či obrana, ide o chabý, možno začínajúci pokus niekoľkých jedincov – opäť len akejsi elity z elity.
V závere románu sa objavuje postava, ktorá má hrdinom skomplikovať lásku. Jej chovanie vyznieva podivne a núti hrdinu tiež konať zvláštne. Príbehu by nič neubralo, keby táto postava do deja nevstúpila.
Ak vás zaujíma sonda do duše mladej dievčiny, okorenená romantikou a tragikou jej ťažkého postavenia v nehostinnom svete, a ak ste ochotní kvôli zakázanej láske odpustiť pár zvláštnych detailov – skúste prežiť svet podľa Miroslavy Varáčkovej.
autorka článku: Lenona Štiblaríková, 2013
