Ukážka zo zbierky esejí Netvor – Od Frankensteina po Terminátora – Ondrej Herec

Obsah kapitol:

Netvor definuje človeka
Poslanie netvora
Desatoro netvora v populárnej kultúre
Netvor a hrdina
Celuloidový netvor
Sluha pánom
Nadprirodzený netvor
Horory tela
Netvor v duši
Vibrácie potlačenej sexuality
Pomocník, miláčik a komik
Veselé rodiny netvorov
Kolektívne šialenstvo
Kultúra netvorov, čiže hľadanie totožnosti
Metamorfózy netvora
Frankenstein
Dotazník
Človek si sám vyrába svoje idoly aj obludy
Búrlivé leto
Človek či nečlovek
Fyzikálne fakty a ľudské vášne
Frankensteina napísala žena
Zlý otec Frankenstein
Dobro a zlo
Fyzika bez metafyziky
Je to science fiction?
Tragédia protikladov
Pán Hyde
Dotazník
Podivný prípad
Dvojník
Totožnosť človeka
Dr.Jekyll a Dr. Freud
Droga
Hydeov výzor
Úctyhodnosť a spravodlivosť
Mestská hrôza
Pouličné osvetlenie
Nevýslovný netvor
Zvierací netvor
Dotazník
Zdroje
Prototyp biohororu
Moreau
Prendick
Zveroľudia
Zóna bolesti
Horory tela
Biologická vízia H. G. Wellsa
Premeny na hrane katastrofy
Od kryptozoológie po Matrix
Biohoror
Sociálna vízia
Zameniteľnosť
Piaty prah identity
Pozrime si opice
Evolúcia človeka ako umelý proces
Netvor je prirodzený
Dracula
Dotazník
Autor
Zdroje
Forma
Upír Dracula
Van Helsing
Krv
Hrozba sexuality
Špión
Upír imperializmu
Konflikt rozprávanej kultúry s písomnou
Prototyp nerovnosti
King Kong
Dotazník
Dej
Tímová spolupráca
Vznik
Technika a výroba
Rev a výkriky
Populárna kultúra
King Kong a Roosevelt
Rasizmus a sexualita
Kríza a utópia
Priestory nerovnosti
Opičí netvor
Vzor netvora
Premenlivý netvor
Dotazník
Prelúdium virtuálnych netvorov
Vec
Hranice
Hrdina
Šialený vedec
Kto je nepriateľ?
Netvor bez tváre
Politológia netvorovho tela
Prečo sa s Vecou nedá dohovoriť?
Xenofóbia
Paranoja
Identita
Invázia z vesmíru?
Evolučná perspektíva
Godzila
Dotazník
Prelúdium
Dej
Imperiálny netvor
Tokio musí byť zničené, ilúzie prežijú
Filmy o netvoroch – kaidžu eiga
Japonský a americký Godzila
Čaro ničiteľa
Votrelec
Dotazník
Séria o Votrelcoch
Témy tela: sex a vražda
Zdroje
Joseph Conrad
Pohlavie netvora: Muž Ripley, žena cudzinec?
Ženské telo ako vlastníctvo
Ripleyová
Distopické prostredie
Votrelci vo Vietname
Kontinuum netvora
Terminátor
Dotazník
Arnold išiel do Kyberlandu
Stroj, ktorý vedel príliš veľa
Mŕtva čistota
Sarah + Kate + Terminátorka = matriarchát?
Predvojnový mýtus
John Connor
Deus ex machina
Korporatívne telo
Metamorf, čiže premenlivec
Vyznanie posthumánneho netvora
Výberová literatúra
Resumé
Summary

Ukážka z textu:

Poslanie netvora

Človek, ktorý sa chce stať čímsi viac ako človekom, sa vzdáva svojej ľudskosti a zvyčajne sa stane čímsi menej, ako človekom. Osvietenská idea perfektibility deklarovala nádej na nového, dokonalejšieho človeka. Jej zástancovia sotva tušili, že skôr ako dokonalejší človek sa zrodí plejáda nových netvorov.
V treťom tisícročí nás sprevádza kultúra plná príbehov o mimozemšťanoch, upíroch, androidoch, kyborgoch, umelých inteligenciách a iných netvoroch od Frankensteina cez Muchu po Votrelca a Terminátora. Ich stvoriteľom nie je diabol, čierny mág ani osamelý šialený vedec, ale priemysel zábavy. To však nestačí na vysvetlenie neslýchaného úspechu nových generácií netvorov u celosvetového publika. Vyskytujú sa vo všetkých tvaroch a veľkostiach. Niektoré žijú a dýchajú, iné sú mechanickými karikatúrami života.
Slovníkové definície uvádzajú netvory nadprirodzeného, historického, folklórneho alebo moderného pôvodu (sfinga, chiméra, upír, obor, troll, incubus, kyborg, mimozemšťan, klon); len výpočet týchto bytostí by zabral niekoľko desiatok strán. Ich spoločným menovateľom je stvorenie, ktoré sa odchyľuje od normálneho výzoru, správania a povahy. V takom prípade bol už každý z nás niekedy netvorom.
Netvor sa nerodí ľubovoľne, je podmienený prostredím svojho vzniku. Pre jeho pochopenie je však podstatná neistota o tom, čo je človek. Podľa Martina Heideggera možno Bytiu (existencii, súcnu) klásť dva druhy otázok: každá entita je buď „kto“, alebo „čo“ (Sein und Zeit, 1927). Netvornosť neľudských bytostí spočíva v tom, že nie sú niekým, ale ani nikým, sú bytosťami, ktorých by sme sa mali pýtať „kto si?“, ale vieme sa ich pýtať len na to, čím sú. Ohrozujú človeka schopnosťou transformovať sa a zdať sa „niekým“. Odpor k neznámemu a nedefinovanému biologickému javu či druhu pramení z deformácie jednoznačne ohraničeného tela s individuálnou identitou. Efekty vizualizujú strašidelné biologické metamorfózy.
Netvory sú miešanci svetla a tmy, žijú v prítmí reality na hranici života a smrti. Striehnu v priepastiach medzi človekom a zvieraťom, prirodzeným a neprirodzeným, dobrom a zlom, známym a neznámym, vnútrom a vonkajškom, rozumom a pudom, prírodou a technikou, medzi poriadkom a chaosom.
Netvory sú zvestovatelia kríz a katastrof, striehnu v trhlinách poznania, aby nečakane vtrhli do nášho usporiadaného sveta. Ohrozujú dualistické paradigmy racionalistického myslenia, driemu na periférii a šantia v populárnej kultúre.
Netvor bez problémov prekračuje hranice neprekonateľné pre človeka – totiž, ak sa človek nechce stať netvorom. Ale prečo by nechcel? Netvor je silnejší, inteligentnejší, vnímavejší a životaschopnejší ako človek. Postava netvora v modernej populárnej kultúre odzrkadľuje realitu vernejšie než človek, je zaujímavejšia a vynucuje si väčšiu pozornosť: ľudia sa stávajú vedľajšími postavami príbehov o netvoroch.
Spoločnosť konštruuje netvory podľa kultúrneho kódu a v historicky premenlivom katalógu. Prepožičiava netvorom svoje hodnoty, ale v prevrátenej podobe: netvor je koncentrát znakov a významov signalizujúcich obavy a zákazy kultúry, do ktorej patrí. Netvory populárnej kultúry sú prvkami reči nášho kultúrneho dedičstva. Sami si vyberáme svoje nočné mory. Vražda nie je najstrašnejšou hrozbou prameniacou z netvora. Netvor je to, čo vždy môže vyskočiť z hĺbky nevedomia a pohltiť nás.
Neznámo nás desí, lebo sme proti nemu bezmocní. Modelujeme nepriateľského netvora, lebo vesmír je nekonečne zvrhlý a rád naplňuje naše najhoršie obavy. Netvor stelesňuje skryté aj priznané úzkosti. Predstavujeme si ho, aby sme našli zbrane proti nemu. Je nemožný a predsa existuje, aby nás konfrontoval s neprípustnou hrôzou: so smrťou, so znetvorením a so zvrhlosťou.
„Pravý netvor vyvoláva nadprirodzenú hrôzu aj prirodzenú sympatiu, lebo na rozdiel od bájnych netvorov je jedným z nás, ľudské dieťa ľudských rodičov, akokoľvek premenené […]. Nemôže ním byť obyčajný postihnutý človek, od ktorého sa snažíme odvrátiť zrak a zároveň fascinovane pozorovať jeho znetvorenie. Necítime sa ním byť ohrození, lebo neohrozuje […] definíciu zdravia. Pravý netvor ohrozuje hranice medzi mužom a ženou, […] ľudským a zvieracím, veľkým a malým, medzi JA a INÝM, a preto aj medzi realitou a ilúziou, skúsenosťou a fantáziou, medzi faktom a mýtom.“ (Fiedler, 1978, s. 24)
Desatoro netvora v populárnej kultúre

Populárna kultúra môže mať funkciu poplašného zvonca civilizácie:
1. Od čias pána Hydea, profesora Moriartyho a Fantóma opery sa netvory potulujú po uliciach veľkomiest.
2. Kryptozoológia sa rozšírila o nové druhy beštií. Atómový strach po bombardovaní Hirošimy zrodil novú generáciu netvorov od Godzily cez mutované mravce a pavúky až po ľudí znetvorených žiarením.
3. Nové netvory striehnu aj vo vesmíre: bezmenné Veci, Votrelci, Predátori a kozmickí útočníci, neľútostné rasy ohrozujú budúcnosť ľudstva.
4. Temného dvojníka v 20. storočí predstavujú prevažne výtvory človeka. Nepriateľský robot symbolizuje obavy človeka z vlastnej techniky od Frankensteinovho netvora cez Čapkových androidov a Terminátora po sieťovú inteligenciu Neuromancera.
5. Autori sa vrhli do psychológie, aby prebudili ohavu, ktorá sa skrýva v každom z nás. Horory 20. storočia pripomenuli obludy vo vnútri človeka postavami psychopatov, sadistických zločincov.
6. Stredoveké obrazy pekla, mučenia a popráv výrečne vystríhali pred trestom za hriech. Dnešné horory sa vyhrážajú, že zákon trestá zločinca, ale idealizujú netvora.
7. Netvor znázorňuje kultúrne tabu, aby vyvolal odpor a strach, ale zároveň fascinuje čarom zakázaného ovocia. Urážka dobrého vkusu je pre subkultúru emblémom vzbury proti majoritnej spoločnosti. Netvor sa môže stať kultom.
8. Davy netvorov signalizujú zmätok kultúrnych noriem. Obdobie premeny je obdobím chaosu. Časť verejnosti trvá na starých pravidlách hry zvanej kultúra: sú pohodlné, potvrdzujú status quo. Časť spoločnosti sa búri, lebo vidí možnosť získať výhody. Dezorientovaných vedie bezradnosť k nihilizmu. Netvor je sociálnym symbolom.
9. Netvory na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia ilustrovali nevyhnutnosť morálky pre fungovanie spoločnosti. Filmy už od Nosferatu a Frankensteina obhajujú horor morálkou. Spravodlivá je aj obrana proti nepriateľským cudzincom v sériách Votrelcov a Terminátorov v tretej štvrtine 20. storočia.
10. Hororové filmy a seriály v poslednej tretine 20. storočia ignorujú kultúrne tabu. Splatterpunku stačí kuchynský nôž a rozpárané brucho. Príbeh netreba, stačia situácie, etický konflikt nahradili technické efekty. Extrémne snímky, ľahostajné k ľudskej dôstojnosti aj k všetkému, čo sa donedávna pokladalo za vkusné, by boli v prvej polovici 20. storočia dôvodom pre policajné zásahy v kinách a súdne procesy. Dnes prinášajú miliardové zisky. Na to potrebujú čoraz viac krvi, vnútorností a slizu.

… pokračovanie v knihe

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *