Tenký led – Jan Hlávka, Jana Vybíralová – recenzia od: Lenona Štiblaríková

Tenký led – Jan Hlávka, Jana Vybíralová

Ak po mojej recenzii na Mráz a hry ešte váhate s kúpou knihy, lebo pochybujete, že tak skvelý prvý diel môže pokračovať ešte lepšou druhou časťou, tak neváhajte a kupujte. Tenký led je ešte lepší a som fakt zvedavá, ako chcú tento cyklus autori vygradovať a čím mi vytrú zrak v pokračovaní série.

Román má 690 strán, ale nudiť sa rozhodne nebudete. V druhom diely je ešte viac akčných scén, atentátov, zákulisných ťahov tajných služieb, podrazov a plánov… ale hlavne, vzťah Viktórie a Andreja sa prežívanými strasťami, napriek intrigám, utužuje a ku koncu knihy sa mi zdalo, že ju už snáď konečne… konečne pobozká, ale nič z toho, došlo len na objatia, aj to len zo strany Viktórie.

Viridian:

Georg Talminis, Viktóriin braček a Viridiansky panovník nedokáže odhaliť skutočné plány Avriana Danna – premiéra Menabaranu, a nechá sa zatiahnuť do akcie, z ktorej vyjde ako trápnosmiešny panák. Jeho predsudky a neschopnosť pochopiť sestrinu situáciu spôsobia krízu v medziplanetárnych vzťahoch a Viridian v nej ťahá za veľmi krátky koniec. Georg je typickým príkladom toho, aké veľké zlo môže spôsobiť človek snažiaci sa za každú cenu o nápravu niečoho, čo sa už napraviť nedá. Nedokáže pochopiť, že cisárovná Viktória už nie je princezná a ani miesto jej pobytu na tom nedokáže nič zmeniť. Zaslepený vidinou vytýčeného cieľa, nevníma skutočné zámery ľudí okolo seba a ignoruje možné dôsledky. Za chyby kráľov však platia najmä poddaní.

Zem – Newell:

Nikola a Natália Vanbergové unikajú na lodi Darrena Iversona z Menabaranu. Okľukou cez maják v priestore Zeme za dramatických okolností zakotvia na zaznávanom Newelle a dúfajú, že tu, v krajine, ktorá s otvorenou náručou prijíma vydedencov, utečencov, vyvrheľov a stratené existencie, nájdu konečne vytúžený pokoj. Nenájdu. V pätách im letí komando upravených zabijakov GenetiX-u, jeden ako druhý – nenápadní, ale o to smrtonosnejší, s jediným cieľom, sa postupne, cez mŕtvoly prebíjajú k cieľu – nájsť a priniesť sestry domov. Paradoxom je, že sestry, ktoré nikdy nemali šťastie na priateľov a pomocníkov, ich nachádzajú práve vo chvíľach, kedy ich najviac potrebujú. Žeby sa na ne konečne usmialo šťastie? Natália stále predpovedá budúcnosť v útržkoch, ktoré dávajú zmysel až v poslednej chvíli, či dokonca príliš neskoro – chápem, že je to dobrý spôsob gradácie napätia, ale ja som z toho bola na nervy! V tejto dejovej linke sa objavujú nové zaujímavé postavy – bleskurýchly bodyguard z erotického salónu, ktorý jediný dokáže na čas zadržať neľudské komando a majiteľka salónu s tajomnou minulosťou. No a autori naznačujú, že aj Darren Iverson – extcentrický pilot medzihviezdnej lode a záchranca sestier Vanbergových – má tajomstvá, ktoré môžu rozhýbať vesmírne flotily.

Menabaran:

Na Menabarane si mocou opitý premiér upevňuje svoje postavenie, ale hoci ho praktiky Genetix-u dokážu poriadne vydesiť, neváha využiť ich vo svoj prospech. Korporácia sleduje každý jeho krok, občas mu pomôže, niekedy postraší a Avrian možno ani sám netuší, že už bez GenetiX-u neurobí žiadne dôležité rozhodnutie. V dusivej atmosfére politikárčenia, prospechárstva a intríg na mňa vzťah Avriana a jeho manželky Violet – cynickej herečky, ktorá jediná vidí premiéra takého, akým naozaj je, pôsobil veľmi osviežujúco. Ich slovné súboje iskria iróniou, sarkazmom a pohŕdaním, občas v búrke blysne nejaký ten záujem a obava o partnera – je to láska, nenávisť či potreba? Z každého rožku trošku, v každom prípade, títo dvaja si jeden druhého plne zaslúžia.

To najlepšie nakoniec – Algor:

Po neúspešnom atentáte na algorský cisársky pár Andreja a Viktóriu, sprísňuje už aj tak dosť paranoidný cisár bezpečnostné opatrenia, vyšetruje a na mieste popravuje previnilcov, ale pravý atentátnik uniká. Cisárovná prežíva posttraumatický šok a Andrej sa rozhodne /alebo mu to ktosi našepkal?/ darovať jej mačiatko:

Ukážka:

Pojď… pojď sem, maličký. Nic ti neudělám… neboj se, nemusíš mě škrábat, ty jsi ale krasavec. Jsi kluk… aha, holčička. Ty máš ale ostré zoubky, ano…“

Andrej Korwarian mlčel. Zdálo se, že na něj Viktorie úplně zapoměla a přestala vnímat svět kolem, ale císař sledoval scénu se zaujetím vědce studujícího nově objevenou formu života.“ …

„Vidíš, že se nic neděje, tak. Ty máš asi hlad, viď? Jestlipak už zvládneš maso? Můžeme zkusit trochu šunky, taky žízeň, chtělo by to misku.“

„Pro případ, že si ji budete chtít nechat, jsem zajistil i nezbytné doplňky,“ promluvil Andrej. „Takže, má paní?“

„Prosím?“ Viktorie k němu zvedla hlavu, jako by se probrala ze snu. „Aha. Samozřejmě že si ji nechám! Vždyť… vždyť je tak roztomilá! Jak sej menuje?“

„Jmenuje?“ císař zvedl obočí. „Je to kočka.“

„To jsem poznala. Musí ale přece mít jméno… Vločka. Budeš Vločka!“

„Pokud chcete,“ pokrčil Andrej rameny. „Shledáváte tento dárek vhodným vzhledem ke svým emocionálním problémům?“

Viktorie opatrně přesunula Vločku na pohovku vedle a vstala. „Je dokonalý, můj pane, úžasný. Nevím, jak poděkovat.“

Vločka sa stala príčinou niekoľkých veselých scénok, ktoré vystihli Andrejov vzťah k manželke a Viktóriinu schopnosť dosiahnuť u Andreja presne to, čo chcela. Napríklad, keď sa Vločka stratila v obrovskom cisárskom paláci, ochranka nebola príliš ochotná hodiny hľadať nejakú mačku, a tak Viktória navštívila cisára a „predostrela“ mu svoj problém. Ani Andrej nežiaril okamžite ochotou, skôr údivom, ale Viktória to otočila, a už nešlo o hľadanie mačky, ale o pátranie po darčeku od jej manžela, navyše, akú to majú ochranku, keď nedokáže nájsť ani obyčajnú mačku. Andrej pojal celú akciu vskutku veľkolepo:

Ukážka:

„Plukovníku Danbare?“

„Ano, Vaše Veličenstvo?“

„Všichni členové palácové gardy vyjma stráží na prioritních stanovištích zahájí pátrání po kočce Jejího Veličenstva. Jednejte, jako by šlo o poplach s hledáním narušitele – sleduji vám čas.“

„Ale to… jistě. Rozkaz, můj pane!“

„Děkuji, můj pane,“ usmála se.

„Není zač. Vaše návrhy shledávám inspirujícími.“

„To… skutečně?“ Viktorie se zarazila. „V jakém ohledu? Myslela jsem, že vás spíš obtěžují.“

„Rozhodně ne,“ Andrej obešel stůl, aby sej í mohl zadívat do tváře. „Občas přemýšlíte spůsobem, který je pro mne obtížné sledovat, ovšem tím otevíráte nové možnosti řešení. Navíc vaše přání představují často zajímavou výzvu, má paní.“

„Chcete říct, že byste se beze mne nudil?“ Viktorie se neubránila pobavení, císař ovšem zůstal smrtelně vážný.

„Na nudu nemám čas, má paní. Nicméně by byl můj život zřejmě poněkud … fádnější. Už od příchodu na Algor mi připravujete nečekané problémy, které musím řešit.“

„Kdybyste někdy začal pociťovat jejich nedostatek, stačí říct. Vidím skutečně široké pole možností.“

„S vámi v dohledné době jistě nedojdou.“

Byl to žert? Viktorie si nebyla jistá. Ovšem věděla určitě, že pro tentokrát už napnula strunu víc než dost.

Vyvrcholením prvého dielu cyklu bol atentát na cisársky pár. Vyvrcholením druhého sa stáva incident na oslave cisárovych narodenín, na ktoré je pozvaný aj Viktóriin brat Georg. Okrem daru, podozrievavých pohľadov a ironických poznámok na Korwarianovu adresu, prináša Georg na palube lode ďalšie komando z Genetix-u a s ním aj veľké problémy. Chudák Georg si myslí, že ho sestrička bude vítať ako hrdinu a vôbec nechápe, že ona už svojho hrdinu má. Viktórii fandím a Andrej je chtiac-nechtiac zábavný a nebezpečne príťažlivý, hoci zabil aj pár ľudí, ktorých mi bolo ľúto – nuž ale, slovami Viktórie: cisár nevraždí, cisár popravuje.

Ak ste sa v prvom diely s postavami zoznámili, už vám nebude robiť problém zaradiť si ich a sledovať ich osudy. Aj keď na Algore som s tým občas menší problém mala, lebo tam sa vďaka Andrejovi niektoré postavy len mihli, ledva sa s nimi človek zoznámil, on ich už za niečo nechal zlikvidovať , takže som si prestala byť istá tým, koho mi tam ešte nechá do ďalšieho dielu. Je zaujímavé, ako rýchlo som sa zžila s jeho pojmom cti, hrdosti a povinnosti, takže viridianské ideály rovnosť – bratstvo a láska mi pripadajú oproti nim slabé a málo životaschopné. Andrejova logika je iná ako Georgova, ich pohľady na svet sú tak veľmi odlišné a som zvedavá ako sa Georg ďalej vyvinie, lebo takú studenú sprchu, akú zažil na konci románu, tak ľahko nerozdýcha. Pravdepodobne sa z neho nestane druhý Korwarian, na taký posun je už príliš starý, ale trochu pritvrdiť a upevniť kráľovský majestát by mu nezaškodilo.

Tenký led je akčný, zábavný a pútavý román. Na prechody medzi dejovými líniami sa dá zvyknúť a určite si aj v druhom diely nájdete postavy, o ktoré sa budete báť. Schyľuje sa k medziplanetárnej vojne a pri moderných románoch nie je isté, kto vypadne a kto sa dožije konca. Všetci totiž kráčajú po tenkom ľade.

autorka článku: Lenona Štiblaríková, 2014

 

Vydavateľstvo: Brokilon

Počet strán: 696 strán

Obálka: drawingnightmare

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 115×175 mm

Jazyk: český jazyk

Rok vydania: 2014

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *