Piatok
Kufor väčší ako Lenona, ruksak núti Soyku robiť „mostík“. Po dvadsať kníh nesú na Fénixcon, lebo ich tam majú pokrstiť pre český trh. Keby sa hotel Amphone nachádzal ešte o dve minúty ďalej, už nikto nedôjde. Zato Brno by získalo dve ľadové atrakcie. Príchod do hotela Slovan volá po káve. Dovolal sa.
Big Shaman sa zastavuje na pár bozkov a mizne v dave. Keď už sa situácia javí ako pokojná a večer sa chystá rozptýliť do priateľského klábosenia, pristavujú sa známi aj neznámi: „Kedy bude krst?“ Obe Hydry krčia plecia, už získali pocit, že možno aj nebude a povieme si to takto medzi sebou – za okrúhlym stolom sa správy šíria rýchlo.
„Meškáte,“ ťuká si ktosi na hodinky.
Shaman sa dovalí ako víchor: „Jdem na to, holky!“
Knihy sa vraj polievať nebudú. To je informácia, ktorá poteší.
Ale treba to vypiť.
„Čože?“ rozhorčila sa Soyka, odhodlaná nenechať sa zmiesť metlou ľudstva.
„Těch knih by byla škoda.“
Dobre teda. Ozýva sa cinkanie skla a upírsky román Lokaj sa rodí pre český trh. Krv v čašiach je síce pravá, ale len Býčia. /Nikto nechcel pustiť tepnou./
Slivovica so štvorlístkom v štamprlíku – šťastlivica, prichádza na rad. Big Shaman súhlasí, že toto si vypije sám. A kto zje štvorlístok? Žalúdok Shamana s tým nebude mať žiadny problém. Podstatné je, že prinesie šťastie.
Fúúúf. Začína sa zábava. Stôl sa točí… Či to nebol stôl? A objavujú sa starí priatelia, prichádzajú noví, v hotelovej reštaurácii sa citeľne oteplieva.
Pri Soyke sa pristavuje Egon Čierny, že nestihol krst, lebo Hydry meškali. Soyka skáče do predajne Arrakisu a prináša obe krstniatka najznámejšiemu Čarodejníkovi zo Západu.
Spať by sa malo ísť v ten istý deň, ako sa vstáva. Keď sa zaspáva zajtra, možno si zo včera nebudeš všetko pamätať a dnes budeš strašne unavená. Či ako?
Sobota
Hydry sa rozhodujú pristupovať k vydavateľskej činnosti zodpovedne.
Ale či sa to dá? Dá.
Prednášky, prednášky, prednášky. Obe hlavy sa prestrihávajú úskaliami prekladov a zabalia to na jednu kávu.
Až v reštaurácii začína ten pravý život. Tu si divožienky sľubujú, že dnes pôjdu spať skôr. Ale….
Fénixcon vrcholí udeľovaním cien.
Vychádza naša hviezda:
Lenona, minuloročný víťaz súťaže O poklad moravského sklepa za román Šťastlivec odovzdáva cenu tohoročnej víťazke. Srdečne blahoželáme! Viete, že už môžete svoje prácičky posielať do ďalšieho ročníka? Nezmeškajte jedinečnú príležitosť blysnúť sa svojou zbierkou poviedok či románom. Ano, aj románom!
Opäť Lenona. Kostýmová súťaž zaujala rozmanitosťou. Všetky masky boli prekrásne. Naša steampunk lady získava striebornú, síce nie medailu, ale tortu. Všetci si na nej pochutnávajú štýlom „barbar“ – bez príboru, holými rukami.
Tombola! Mnohí kontrolujú stohy lístkov porozkladaných na sedadlách alebo žmolia v dlaniach farebné papieriky, ktoré ukoristili nájazdom na dve krásky, čo ich v priebehu večera s úsmevom predávali.
Viete, prečo Lenona napísala román Šťastlivec? Lebo ním sama je! Soyka ju žiada, aby vyhrala najnovšiu Anitu Blake-ovú.
„Dobre,“ hovorí Lenona a trpezlivo čaká, kým vylosujú jeden z jej troch lístkov.
A veru, že vyhrala! Zo sto výhier si ju našla práve tá – Anita Blakeová, o ktorú ju Soyka v zákulisí okamžite obrala, aby si ju, ako prvá, mohla prečítať.
„Čo by si chcela vyhrať, keď si si nekúpila žiaden lístok?“ krúti Lenona hlavou nad Soykinou nedôverou vo svoje vlastné šťastie.
„Aj keby som ich kúpila desať, nič by som nevyhrala!“ sťažuje sa druhá hlava a majetnícky listuje v knihe.
Viete, ako sa dá šťastie od šťastlivca získať? Prečítajte si román!
Zasa bar. Dojedá sa torta, popíja sa medovina.
„Koľko je hodín?“ pýta sa Soyka stále odhodlaná ísť do duchien ešte dnes.
„Dvadsať tri,“ odpovedá ktosi.
To znie dobre. Soyka sa spokojne usmieva.
„Nula dvadsať tri,“ opravuje sa ktosi.
„Nie!!!“
Nedeľa
Posledná káva v bare. Krsniatka, knihy Šťastlivec a Lokaj, ostávajú bývať v Brne.
„Majte sa pekne, dietky naše!“
Ostatní sa rozchádzajú do svojich domovov od Ašu až po Čiernu nad Tisou.
Kufre aj ruksaky sú o poznanie ľahšie. Pod množstvom zážitkov sa Hydrám vo vlaku zatvárajú viečka. V Blave Lenona o 13:53 urýchlene prestupuje na rýchlik do Košíc, aby sa zbytočne nezdržovala.
…ši fu ši fu ši fu…
O 1:00 ráno sa kvôli haváriám a iným nešťastiam, ktoré sa stali tým druhým, dostáva konečne domov.
Vydavateľstvo Hydra zamýšľa vydať zbierku mikropoviedok. Vtipných, hrôzostrašných, so štipkou lásky alebo úplne normálnych. To by už ale dve hlavy nezvládli. Zrodila sa hlava tretia – Peťo Šufliarsky. Hlava s pochopením pre chlapský štýl:)
Modrí, červení, fialoví, muži, ženy, anjeli, píšte a posielajte! Šancu majú všetci – jediným kritériom výberu je ľahká čitateľnosť /žiadne sondy do duše či filozofické traktáty/. Kto sa chce potešiť či pochváliť vydanou poviedkou, má príležitosť. Bez nároku na honorár, pravda, ale z lásky k fantastike sa veci hýbu akosi ľahšie.
