Humenné privítalo spisovateľa a publicistu, Michala Hvoreckého, teplým slnečným počasím a plným hľadiskom poslucháčov. V komornej atmosfére Vihorlatskej knižnice sme si vypočuli dve ukážky z jeho najnovšej poviedkovej zbierky „Naum“.
Už vieme, že hriatô je pokútnou stredoeurópskou odpoveďou na absinth, aké podivné zvyky môžu zaskočiť roztúženého turistu na slovenskom vidieku počas Vianoc a ako si skrátiť dlhé čakanie na pohrebnú službu pri mŕtvom otcovi. Svojské postavičky so svojimi zvláštnôstkami ukrajovali minúty a nevyrušil ich ani piskot mikrofónu rezonujúci s neónkou, ani zachrípnutý hlas ich stvoriteľa. Mikrofón sa vypne, hrdlo zvlaží dúšok vody a hrdinovia smelo kráčajú ďalej.
„Ako je to s Vami a s alkoholom? Aký k nemu máte vzťah?“ padla prvá otázka v hľadisku.
„Gurmánsky. Rád si vychutnám dobré vína a kvalitnú whisky. Všetko s mierou, pravdaže.“
Po prvej „lastovičke“ nasledoval celý kŕdeľ, autor sa nestačil diviť, čo všetko poslucháčov zaujíma. Dozvedeli sme sa, že literatúra mu nedala peniaze, ale cestovanie, že dva roky sprevádzal turistov na zaoceánskych plavbách, že prvá publikovaná kniha bola síce dôležitá, ale druhá mu dala zabrať ešte viac. Zbieral na ňu odvahu dva roky a vyplatilo sa. Dnes si písanie užíva, sám sebe sa stal sponzorom a teší sa z každého aj drobného úspechu, pochvaly či priaznivej odozvy. Vo voľnom čase si rád prečíta memoárovú prózu slovenských autorov a rád blúdi mestom na bicykli.
„Neplánujete napísať nejakú sci-fi?“
„Mám v hlave utopický román – paralelné dejiny nášho regiónu. Čo by bolo, keby Slovensko nikdy nevzniklo, keby Štefánik celý národ vysťahoval kamsi ďaleko a sem by zvedavci prichádzali pátrať po svojich dávnych predkoch…“ /snáď sme neprezradili priveľa./…
… „Námety vznikajú, dostávajú podobu, ale najťažšie sa rozhodujem, kedy je príbeh dokončený. To je dôležité strategické rozhodnutie.“
Vypredaný Naum potešil autora, knihy s venovaním a s autogramom zas fanúšikov. Čo dodať? Snáď – Dovidenia a ďakujeme za príjemné stretnutie.
Vydavateľstvo Hydra
