Reportáže by mohli byť 4
rovnako ako boli štyri veľmi náročné dni predošlého predĺženého víkendového diania.
Alebo 3
rovnako ako počet zaujímavých udalostí, ktoré sa odohrali.
Lenže texty vytvárajú 2 hlavy Hydry.
Takže nakoniec ponúkame 1 súborný náhľad na všetko, čo môžete ľutovať, že ste nezažili na vlastnej koži.
Štart!!!
Fantastický literárny workshop
štvrtok
25. apríla 2019
Celý svet zložito hľadá alternatívne spôsoby na výrobu energie. Hydra si vynašla vlastný, a práve pracuje na jeho patentovaní. Zoskupenie autorov fantastiky, ktoré sa zaoberá literárnymi textami v Mestskej knižnici v BA, pôsobí ako energetická nabíjačka na každého, kto sa jeho workshopu zúčastní. Workovia však energiu okamžite míňajú, musí sa preto ešte dopracovať spôsob, ako ju uchovávať a kde.
Posledný work mal rekordnú účasť aj vďaka dvom festivalom – Slavconu a IXPO, pretože práve kvôli nim prišli inokedy len virtuálne prítomní členovia.
Za ďaleký východ Lenona (dáma má prednosť)
za blízky západ Miro Švercel
Tvrdo sa pracovalo…
usilovní spisovatelia si zapisovali – Dáška Mehešová
argumentovalo sa rukami aj nohami – Lukáš Čechvala
niektorí len prekvapene počúvali – Aňa Olejárová
Čo sa nenájde v tlačenom texte, určite bude niekde na webe – myslel si Miro Švercel
Chápadlo mimozemšťana môže byť aj takéto dlhé – tvrdil Tono Stiffel
Zdeno Ash Mikláš sa snažil pozdraviť po vulkánsky – zatiaľ mu to nejde
Také ľahké! – vie svoje Zuska Stožická
Text bol v dobrých rukách – Kataríny Soyky (spoľahlivý je hlavne palec jej pravej ruky)
Musíme zmeniť lokál, knižnica sa zatvára! – vítali pauzu workovia a…
… fantastika vyrazila do bratislavských ulíc.
Jan A. Braun sa rozlúčil- šiel opravovať svoje texty
Ťažká práca potom pokračovala inde, kritické slová sa hromadili.
Soyka si chvíľu myslela, že je kráľovnou slovenskej fantastiky.
Povedali jej, že nie, že paranormálna romantika nikdy korunu nezíska!
Workshopy by nemali trvať do rána, lebo bývajú vždy vo štvrtok, raz za mesiac, uprostred pracovného týždňa. Obzvlášť by sa malo vyvarovať ponocovaniu, ak na druhý deň začínajú dva festivaly.
Lenže vysvetľujte to workom!!!
IXPO
najväčší technologický festival
26. – 28. apríl 2019
Ťažký nástup mali v piatok 26. apríla 2019 obe Hydry. Na novom novučičkom festivale technológií (ktorý sa rozprestrel do stanov na Tyršovom nábreží) sa konala beseda o dystopických svetoch. Lucia Lackovičová veľmi profesionálne a s prehľadom viedla diskusiu o príčinách a spôsoboch, akími autori svoje dystópie uvádzajú do svojich diel. K problematike sa vyjadrovali:
Lucia Lackovičová, Martin Jurík, Miroslava Varáčková, Lenona Štiblaríková
Martin Jurík: 2084 (vynikajúce dielo o možnej bezútešnej budúcnosti Európy ako moslimského štátu obklopeného fašistickými režimami), Mirka Varáčková: Prežila som svet a Adaptácia (autorka píše YA romány, preto veku svojich čitateľov citlivo prispôsobuje svoje písanie) a Lenona Štiblaríková: Prehnité mesto (hnije Bratislava, politici si žijú v luxusnej klietke a väzni zasa ovládli štvrť nazývanú Pentagon. Povedomé, že?)
Hydry si nenechali ujsť obhliadku ostatných festivalových priestorov, zaujalo ich množstvo vecí a nápadov.
Napríklad: hydroponické záhrady – to bola povinnosť vyplývajúca z názvu, možno by sa mal v budúcnosti písať s veľkým H – Hydroponické.
No, a jedna hlava…
Tá hlava ovláda jazyky, plynulo hovorí po čínsky, má diplom z latinčiny, maturitu z francúzštiny a ruštiny a avatar sa vie pekne usmievať. Alebo to bolo naopak?
Na IXPO sa obe Hydry znovu vrátili ešte v nedeľu, lebo Lucka Lackovičová (ona tam pracovala po celé tri dni, neprestajne – Má náš obdiv!!!) pre zmenu viedla diskusiu s vydavateľstvami – Slovart: Dana Brezňanová , Tatran: Matúš Mládek, Hydra: Katarína Čavojová, Fantázia: Ivan Aľakša a Albatros: Erik Fazekaš o aktuálnej a budúcej slovenskej fantastike.
Naša Hydra rozprávala, že vývoj vyzerá povzbudivo a čísla sú priaznivé, viď. tabuľka.
(Lenže ona je známa optimistka, až budúcnosť ukáže, či sa nemýlila)
Hneď nato sa obe zástupkyne vydavateľstva Hydra rozbehli loviť nové zážitky, vďaka tomu spoznali víťazov Frontine cupu, ktorí sa potešili s pohárom, poťažkali si ho v rukách, no a skoro si ho zabudli odniesť. Našťastie ich usporiadatelia upozornili, že pohár právom a zaslúžene patrí im.
Slavcon 2019
26. – 28. apríla 2019
Piatok
… ten istý piatok 25. apríla 2019, len iné miesto, iné kulisy
o 20:00 hodine
Vydavateľstvo Hydra pravidelne ostražito monitoruje vývoj slovenskej literárnej fantastiky a číta, pokiaľ vládze, všetko, čo na trhu v uplynulom roku vyšlo tlačou (pomenej už v e-forme, lebo aj fyzické sily vodného draka majú svoje dno). Prednáška sa pomaly rozbiehala, v prvých laviciach sedeli dychtiví „študenti“ a dušovali sa, že o slovenskej fantastike vedia všetko.
Bodaj by aj nie! Sami sa na nej totiž podieľajú, nadšenci z webu scifi.sk + zástupca Knižnej díry a ďalší.
Ako vidieť z plátna, nebolo možné nespomenúť najplodnejšieho z autorov fantastiky Mark E. Pochu, ktorý v Hydre publikoval v roku 2018 horor Na dušičky zomrieš, v Artis Omnis horor Dom 490 a v českom vydavateľstve Carcosa horor Oni v českom jazyku (čudy-čudy!).
Na počudovanie majú slovenskí čitatelia o tvorbe domácich autorov celkom dobrý prehľad, poznajú dokonca aj staršie diela. Lenona našla fanúšika, ktorý už 5-krát prečítal jej minizbierku Abeceda žerie deda!!!
Zamiloval sa do Prehnitého mesta
Soyka zasa priznala, že jej fanúšik poslal oslavnú báseň na jej prvý fantasy román o čarodejniciach putujúcich na Sklený vrch. Tu je:
Sklený vrch (pro Katarínu Soyku)
Je možné najít na světě magičtější místo,
než je monumentální Sklený vrch?
Místo, jež spojuje veškeré živly, všechny bytosti,
kde klady i zápory v rovnováze vystupují na povrch?
Magická věž z černého skla,
stojící od úsvitu věků,
odolávající trpělivě
každému z projevů marné zlovůle,
která se kdy snažila ovládnout celičký širý svět.
Zbyly po těchto snahách
jen dávné legendy proslulé.
Věky se měnily.
Vládu magických bytostí převzali lidé.
Ani jejich vláda však není předurčena nekonečnem.
I ta má svá omezení
a nikdo neví, kde končí.
Co přijde po ní.
I ona nakonec skončí,
vyprávěna někým dalším,
v příběhu jedinečném…
Pavel Skořepa
Foto: Aňa Olejárová, Tono Stiffel, Optos Loptos, Knižní díra a archív Hydra