Fénixcon 2017

V Brne nikdy nuda nebola

Ešte dospávate Fénixcon? My áno, hoci… Hydry si toho roku išli na Fénixcon oddýchnuť. Nemali prednášku ani krst, prišli nasávať vône nových kníh, kecať so starými priateľmi a užívať si, napríklad aj vianočné trhy v Brne. S plným odhodlaním zúčastniť sa aj otváracieho ceremoniálu sedeli v piatok už od piatej poobede v reštaurácii, kde sa vybavovali zvítačky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A zvítačky prekonali aj ceremoniál, takže sa konal bez Hydier.

Roman Hruška – Doktor

Ale aspoň akú – takú fotodokumentáciu sme získali vďaka neprekonateľnému Jankovi Žižkovi. Jeho fotky zdobia steny hotela, obiehajú fb stránky priateľov aj nepriateľov (to sú tie škodoradostné:)

Orgovia s odznakmi

Piatok býva na Fénixcone dlhý, končí v sobotu nad ránom. Logicky by sa teda mala sobota o pár hodín skrátiť, ale ona nie, uštipne si z nedele a nedeľa potom len preletí okolo rozospatých tvárí účastníkov Fénixconu a už je tu pondelok – „Bloody Monday“.

Nápor zábavy vydržal len mimoň a Lenona (údajne preto, že nemajú v tele obyčajnú krv)

Vráťme sa však k Fénixconu. Čo všetko sa tam udialo?

Predovšetkým krst ďalšej časti projektu o ženskom písaní Lehké fantazijno – tentoraz pod menom Žena s drakem.

Obe Hydry už sa do projektu zapojili – Lenona v časti Žena se lvem (a pritom má doma Mloka), Soyka v časti Žena se sovou (a pritom má doma kocúra Olivera). Krstným otcom leviciam (nie tomu mestu na Slovensku, ale divým, nespútaným, slobodným dušiam s nezlomnou vôľou písať a baviť čitateľov) bol Zdeněk Rampas.

A hádajte, čím sa krstilo?

Nie, spevom nie, hoci sa aj spievalo. Skúste ešte raz…

Uhádli ste, ohňom. Boli preto potrebné obzvlášť dôsledné bezpečnostné opatrenia. Každá levica totiž do knihy fúkla plamenným dychom, napodiv to krásna brožúrka prežila.

Anna Šochová a Danka Krejčová s krásnymi maskotmi

V tretej časti zbierky poviedok máme opäť dve reprezentantky zo Slovenska – jedna podpálila knihu osobne – Jela Abasová (poviedka Jedno z tisíc očí),

druhú sme nevideli, lebo je v zahraničí – Zuzana Droppová (poviedka Kreslo).

Českí kolegovia pokrstili zbierku s duchaplným názvom Space opera, to aby skutočne nikto nepochyboval o jej obsahu, a vydali aj zbierku v angličtine, hádam oslovia svet aspoň tak, ako sa to darí anglickej zbierke poviedok zo súťaže Martinus Cena Fantázie – Fragments of heaven.

Krstilo sa o dušu – tu je obrazová dokumentácia bez zbytočných rečí.

Pozemšťané a mimozemšťanky, vpravo fotografka číhajúca na TEN moment – Lenona

Čítali ste niekedy časopis ABC? Kto nepozná abecečko, nevie, čo je láska. Vlastislav Toman pôsobil ako šéfredaktor časopisu ABC, prišiel osobne a my sme ho zachytili aspoň obrazom.

ABC, Vlastislav Toman a Jaroslav Mostecký

Hydry si neopustili účasť na prednáške o vlakových katastrofách a už ich zlákala prezentácia filmu, ktorý musí podstúpiť ešte pár kozmetických úprav (zasmiali by sa tvorcovia), aby ohúril divákov svojím obsahom. O čo ide?

Čítali ste Drsného spasitele od Miroslava Žambocha? Áno, jeho dielko sa stalo predlohou pre film, sám autor k nemu napísal scenár a prišiel o svojich dojmoch (dojímavo) porozprávať. Sme neskutočne zvedaví! A vyzývame šikovných Slovákov a Slovenky – pokojne sa pustite do filmových adaptácií našich kníh, aj my vám k nim s radosťou napíšeme scenáre:)

Miroslav Žamboch, Františka Vrbenská a kronika

Slávnostné odovzdávanie cien máme na Slovensku organizovanejšie, zábavnejšie, mohutnejšie, než aké sme zažili v Brne. No aj tam naši zástupcovia získavali vavríny – Ivana Molnárová a Robo Hric spolu napísali poviedku, vďaka ktorej sa usadili na druhom mieste súťaže poviedok, ktoré mali byť zasadené do autorského sveta Jitky Ládrovej. Miro Švercel vďaka nominácii Fandomu získal cenu na podporu písania, presne tú, ktorú minulý rok získal Mark E. Pocha – Encouragement award, hoci cena sa teraz nazýva inak – Chrysalis award. Znamená to kukla. Takže z Mira zrejme vyrastie motýľ.

Mark E. Pocha, Ivan Aľakša a Miro Švercel

Čo nám pripomína, že už teraz sa môžete tešiť na poviedku Anny Olejárovej do pripravovanej česko-slovenskej zbierky hororov Strach na koľajniciach. Píše v nej o motýľoch… a nie je to príjemné. Však uvidíte!

Aňu obťažoval mimoň, pokúšal sa anektovať jej tvár

Aňa odolala, neskôr sa už šťastne prechádzala po Brne – so Soykou

Nedeľa býva o lúčení. Ale netrápte sa, stretneme sa zas. Na nejakom cone, v súťaži, na besede alebo len tak, v meste. Možno aj tom Prehnitom, o ktorom píše Lenona (Prehnité mesto/2017).

Alebo zájdeme do štvrte s Príšerami, aké spomína Soyka (Príšery z prímestskej štvrte/2017).

Nebojte sa Kontaktu s nami, ani hororový autor Mark E. Pocha nehryzie (Kontakt/2017).

Uvedomte si svoju cenu, všetci sme Potomkovia bohov a Vita Jamborová presne vie, ako sa láme Stará kliatba (Potomkovia bohov – Stará kliatba/2017).

Idú Vianoce. Pripravujeme pre vás súťaž, v ktorej môžete vyhrať ktorúkoľvek z našich kníh, nových aj tých starších. Stačí sa zapojiť… už čoskoro.

 

Foto: Ján Žižka, Serjoža Serjožovič, Aňa Olejárová, Ivan Aľakša a archív Hydra

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *