Fantastický literárny workshop konečne prebehol zas naživo a v Mestskej knižnici Bratislava.
Po dlhom čase nútenej izolácie sú ľudia všade ako odtrhnutí z reťaze.
Workovia sú z reťaze odtrhnutí stále😊
Tentoraz sa síce rozoberali „len“ dve poviedky, no každá mala cez 20 strán, takže sme ich v pracovnom čase knižnice ani rozobrať nestihli. Bolo NUTNÉ! pokračovať v začatej práci inde.
Ale k tomu až neskôr…
Zišli sme sa za jedným stolom (zostaveným z dvoch) v rodovo celkom vyrovnanej zostave (hoci tomu niektoré fotky vôbec nenasvedčujú). Podaktorí sa zastavili len na hodinku – dve, iných naopak nebolo možné dostať domov.
K workshopu sa s veľkou slávou pridal víťaz Slavconu Patrik Slanina (víťazná poviedka Vianočná nákladka bude súčasťou zbierky Vianoce, zas Vianoce).
Patrik je výhradne tvorca hororov a temné sú aj jeho myšlienky. Nie inak tomu bolo v jeho poviedke Helement. Chystáme ju do zbierky Slovenské temno. Krásna debata sa rozvinula už okolo samotného názvu poviedky Helement. Tono Stiffel preň objavil celkom nové dimenzie a najradšej by názov písal HELLement! No keďže pôjde o temno slovenské, došlo ku konsenzu, ostane Helement.
Druhou bola poviedka z chystaného cyklu Časonauti – Nezvaní hostia. Autorom, ako už isto viete, je legenda slovenskej scifi Tono Stiffel.
Ak ste doteraz mali pocit, že Tonov literárny štýl poznáte, asi Vás prekvapí. Akčnú jednohubku Nezvaní hostia totiž napísal v spolupráci s Naďou Vojtekovou, a je to poznať. Hororové okamihy Vás otrasú znechutením, akčné Vás isto zaskočia, možno aj pobavia. Tonov cyklus Časonauti naberá zreteľné kontúry. Autorom ilustrácií nebude nikto menší ako Jakub Šimjak. Jeho brilantné ilustračné dielka a obálku nájdete v pôvodnom scifi cykle Tona Stiffela – Zabudnutý vesmír.
Ako to na workshopoch obyčajne býva, diskusie o vesmíre či čarovnom lese nielen pomáhajú autorom nachádzať východiská, ale aj iné pohľady do nimi zavedených svetov, a vedú k nespútanej zábave,
ktorá však o 19:00, kedy sa knižnica zatvára, končí.
Krátka bola cesta (ako kurence rozutekané od matere pípali autori po meste), zaviedla ich do dúpäťa drakov do Dungeon Pub-u.
Ak si myslíte, že „no, jasné, tam už len chľastali!“, tak sa až tak veľmi nemýlite. Avšak trochu predsa. Napriek pracovnému uvoľneniu, stále držíme v rukách papiere s poviedkami (viď. dôkaz-foto), lebo čo sa nestihlo, dorobiť sa musí!
Aké bolo prekvapenie workov, keď v Dungeone našli ďalšiu skupinu scifistov kresliť svoje pokusy o ilustrácie v krúžku okolo Františka Gudernu.
Toho Františka Gudenrnu, ktorý kedysi urobil nádherný návrh obálky pre zbierku hororov Koleje smrti.
Soyka za ňu veľmi lobovala, ale bola prehlasovaná.
František vedie kurz maľby, údajne každý štvrtok v Dungeon Pub-e. Tvrdil, že každý sa dokáže naučiť kresliť. Tak mu Soyka podstrčila papier s vlastným pokusom o kontúry tváre. A…
A ľaľa! Nadaný lektor dodal paškvilu ťahy a vznikla hlava😊
Aké z toho vyplýva ponaučenie?
Učiť sa, učiť sa, učiť sa! (Mám pocit, že toto už ktosi napísal… Len kto?)
Zahučali hory, zahučali lesy,
keď odchádzaš z worku,
sám už nevieš, kde si…
Skončilo sa fantastické stretnutie. Než žije stretnutie nové!
Vidíme sa opäť o mesiac… ak budú hviezdy v správnej konštelácii.
Mestská knižnica Bratislava, Klariská, Bratislava, Slovensko
ZÍSKAŤ TRASU