Postranné úmysly – bájka – Lenona Štiblaríková

Šťastný, rozjarený zajac poskakoval lesom a popiskoval si najnovší lesný hit. Tešil sa domov na svoju zajačicu a kŕdeľ malých zajačikov – ušiačikov. Odrazu spoza skaly vyskočil obrovský sivý vlk.

Jednou ohromnou labou ho pricapil k zemi a zareval. „Obed!“ zbehli sa mu slinky, rozkošnícky chlpáča prebehol dlhým jazykom. Zajac sa roztriasol. Stiahol chvost , uši a dokonca ho prešli aj chúťky na sex.

„Jaaaa, ja chcem …“

„Obed nerozpráva! Obed len ticho čaká,“ zašepkal démonicky vlk.

Keď z kríčka vybehla líška, vĺčik začal šípiť, že niečo asi nebude celkom v poriadku. „Okamžite ho pusť, ty nenažrané prehistorické psisko!“

Vlk sa oblizol a zarazene ustrnul.

„Zmizni! Nebudem sa deliť o takýto biedny zákusok. No ak sa nechceš stať druhým chodom …“

Lenže, to už spoza stromu vyliezal medveď. „Máš povolenku na zajaca? Chcem vidieť tvoju licenciu a osvedčenie o schopnosti humánneho zabíjania zveriny!“ čapol medveď vlka pod krkom a zdvihol ho do vzduchu. Packy sa mu divoko rozbehli akoby chceli pred čímsi ujsť. Nebolo však kam. Vlk civel na medveďa v nemom úžase.

„Ále, čo to má znamenať?“ zaskuhral vyplašene lapený úbožiak.

„Ako zajacova právnička, dôrazne protestujem proti krutému zaobchádzaniu, ktorému bol môj nevinný mandant vystavený. Utrpel psychickú ujmu, šok a pravdepodobne aj následky do konca svojho života. Je to otec piatich detí a živiteľ rodiny! Takáto nehoráznosť sa už nesmie opakovať! “ vychrlila líška hlasito do sveta a obviňujúco pritom obchádzala hlavného vinníka. „Požadujem odškodné. Tento bezcitný krvilačný tvor možno trpí mentálnou úchylkou, ako dôsledkom besnoty, prekonanej v mladosti, ale, vážený medveď, týmto sa nesmieme nechať ovplyvniť. Plne si uvedomoval dôsledky svojho činu!“

Vlk si začal pretierať oči, uši a spomínať, čo zožral na raňajky ( nebol v tom dáky halucinogén? Ten turista sa mu zdal akýsi podozrivo prítulný, ale žeby niečo požil?).

„Áno! Ja som to všetko videl! Napadol ho bezdôvodne, odzadu, a ani mu nedal šancu!“ podal ježko svedectvo o zákernom útoku.

„Je to úchyl! Dokonca ho začal olizovať! Ktovie, ako by to skončilo, keby nepribehla na pomoc líška!“ strachovala sa veverička o poctivosť svojich mláďat.

K incidentu sa zbehli zvieratká z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, a každé z nich chcelo prispieť svojou troškou k usvedčeniu obávaného zločinca. Vlk bezmocne zavyl.

Keď ho odsúdili na sedem rokov nútených prác v bani na zlato a odviedli, zvieratá sa rozpŕchli s pocitom dobre vykonanej práce a zajac pozval líšku s medveďom na obed. Zajačica navarila chutný  guľáš z vlka, ktorý sa zničil prácou v bani, a už nevládal ďalej prinášať osoh ich triáde.

Baňu vlastnil medveď a líške so zajacom dával tučnú províziu za zháňanie lacnej pracovnej sily.

Zajačica zlatou naberačkou každému nabrala lahodnej polievky a zvodne pritom zastrihala dlhými ušami, zavrtela chvostíkom a prižmúrila oči. Na medveďa.

Lenona

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.