Trepal som sa na zemi v šiestich kusoch. Hlava, našťastie, neodletela za nočný stolík, odkiaľ by som ju už neodgúľal. Kútikom oka som uvidel ruku. Asi pravú. Ťažko povedať. Ležala pohodená tri metre odo mňa. Trup by snáď mohol byť o niečo bližšie.
„Tie tvoje ženské! Raz kvôli nim otrčíš kopytá! Veď uvidíš!“ hovorieval mi spolubývajúci. Kopytá som nemal, zato on áno. Bol to démon so všetkým, čo k tomu patrí. Rohy, krídla a tak. V ľudskej podobe vyzeral trochu inak, no keď sa rozzúril, jeho pravá podstata vyvrela napovrch. Fakt impozantný zjav. Niekto by povedal – nádherný, ja som bol zdržanlivejší. Teplému démonovi nemôžete lichotiť bez následkov.
Vo všetkých ostatných ohľadoch sme si dokonale vyhovovali. Len tá jeho homosexuálna podstata… alebo žeby to bolo práve ňou? Nuž, čo čakať od démona globálneho otepľovania a ozónovej diery?
Keď si domov priviedol nejakú svoju známosť, decentne som sa vytratil. On robil to isté, keď som si potreboval trochu chlipnúť z ožratej sedemnástky, a popritom to s ňou poriadne roztočiť, takže k dákym nezhodám či sexuálnemu harašeniu nijak často nedochádzalo. Dával mi priestor na vlastnú sebarealizáciu
a sympatie ku mne držal na reťazi. Jeho varovania som odháňal mávnutím ruky ako otravné muchy uprostred horúceho letného večera.
Lenže tentoraz mal pravdu. Bohužiaľ.
Nič na tej malej krehkej Číňanke so smiešnym menom Lin Tin nenaznačovalo, žeby mi mohlo čosi hroziť. Bola doslova na zjedenie aj s hravými copíkmi a krátkou plisovanou sukničkou. Tie odvážne divožienky, vychovávané na PC hrách a mangách… berú to príliš vážne. Alebo si niečo kompenzujú? Nabudúce sa nenechám zlákať nevinnosťou naivnej školáčky v rovnošate. To už radšej gotičky. Aspoň viem, po čom ich srdce vrieska.
Lin Tin som zbalil v nočnom klube Semtex girls. Malo ma napadnúť, že liezť do lesbického baru nebude to pravé orechové pre upíra ako ja, ale pokušenie splašiť hneď dve kočky, ktoré si to so mnou rozdajú bolo priveľké. Hadila sa na parkete v rytme akejsi punkovej dievčenskej skupiny, ani som to nevnímal, a popritom sa stihla olizovať s kamoškou.
Bingo! napadlo mi. Dnes mám šťastný deň.
Pripojil som sa k nim trochu nemotorne, vysielajúc jasné signály: chcem ťa, páčiš sa mi, si sexi, a tak podobne. No malú to príliš nebralo.
Ja viem, uhrančivý hypnotický pohľad, ktorým upír láka svoju obeť a potláča jej slobodnú vôľu… tak taký nemám.
Možno ho majú upíry v Číne alebo v Afrike, no o našincoch som v tomto smere nič nepočul. Sú to dosť usadené a jednoduché cicavce, vďačné za každého dobrovoľného darcu. V dnešnom svete sa nedá len tak vysušiť týždenne jednu obeť a tváriť sa, že umrela na mor alebo čierny kašeľ. Dnes aj bezdomovca rozpitvú, určia príčinu smrti a podrobne zapíšu všetko od A po Zet, hoci nikoho nezaujíma, ako sa volal, a prečo takto skončil. Vysatie dosucha ako prirodzená príčina smrti nepripadá do úvahy.
Keďže značná časť môjho krku zostala na trupe, mal som dosť obmedzené možnosti, ako rozkývať hlavu a posunúť sa z miesta. Sťažka som sa prevrátil na čelo a manévrujúc jazykom som sa pomaly prisúval k telu, ktoré meravo ležalo neďaleko. Zázrak! Hlava väčšinou odletí najďalej. Možno sa odrazila od steny, a takto sa dostala na dosah.
S veľkým vypätím síl a najmä trpezlivosti, som hlavu primkol čo najbližšie ku zvyškom krku. Sek katany bol čistý, a tak sa s jemným mľaskotom, prisala na správne miesto.
Fajn!
Prvá fáza ukončená. Musím sa pozbierať do jedného kusu, kým nepríde Oziris. Ak ma začne zo zeme zbierať on, nezdrží sa smiechu. Sme síce kamoši, no démon je démon. Ak niečo chcete od pána temnôt, musíte mu čosi dať. Väčšinou to nie je dobrý obchod. Platil mi nájomné, uhradil protipožiarne dvere a občas sme si vyšli spoločne na lov. Obaja sme sa živili krvou, len on si lapal aj dušičky, zatiaľčo ja som chrúmal chipsy pri sledovaní baseballového zápasu. Mal holt svoje poslanie.
S hlavou na trupe bolo tých pohyblivých svalov trochu viac, takže som sa mohol bokom prekotúľať k ruke. Chvíľu som na ňu dezorientovane hľadel a rozhodoval sa kam ju nasadiť. Po pravej prišla na rad ľavá, a potom to už išlo oveľa ľahšie.
Lin Tin a jej kamoška, ktorej meno mi ostalo záhadou, sa nakoniec nechali prehovoriť na pár pohárikov „Sex on the beach“, a troche povyrazenia. Keď som ich mierne podnapité odvážal domov, ani som netušil, že kdesi, pod tými tenkými šatočkami jedna z nich ukrýva katanu.
Prečo aj?
Som slušný, pekný, sexi, nikoho nezabíjam, teda vlastne, okrem tých, s ktorými skoncujem ako profesionálny vrah. Aj upír sa predsa musí nejako živiť. Nájom platiť treba a tie dnešné radodajky stoja viac než pred sto rokmi. Vtedy stačilo pekne poprosiť a aj tá najzazobanejšia barónka sa nechala stiahnuť do sena. Dnes je to samá provokácia, našpúlené pery, výstrih až do het, no v skutočnosti, keď príde na sťahovanie zipsov, ide o prachy. Kto nemá aspoň bavorák, odíde na sucho. Jednoducho ho predbehne dáky mladíček s rolexkami či prešedivený politik s veľkým bruchom a drsnou ochrankou. Konkurencia je vysoká.
Telo som si vôbec necítil. V takomto stave bolo necitlivé ako kus handry alebo gumy. Mohol som sa spoľahnúť len na oči.
Slnko, hviezdy ani iné vesmírne telesá mi nevadili, svätená voda a cesnak bol mýtus, ktorý som pomáhal úspešne rozširovať. Išli sme sa potom dopučiť od smiechu, keď nás polievali vodou či zaháňali smradľavou zeleninou. Kto drží v rukách hlávky cesnaku, nemá ako uchopiť mačetu, sekeru či kosu.
Po výdatnom a dokonale uspokojujúcom sexe, aspoň podľa mňa, pri ktorom sme si vymieňali bozky, pozície a telesné tekutiny, na mňa Lin Tin, z ničoho nič, vytiahla tú zbraň a s pokrikom: „Banzáj!“ ma rozsekala.
Čo je to vlastne za slovo? Bonsaj alebo ešte tak, bozaj ma, tomu by som rozumel, ale toto? Krvi zo mňa nevytieklo ani za necht, inak by som ohodil všetky steny červenou vzorkou. Nechutné!
Prehľadali celý byt a šlohli mi všetky prachy čo našli.
Aké úbohé! pomyslel som si pozerajúc do stropu. Takže ma dostali obyčajné zlodejky? Ale nie! Tie si predsa neobliekajú meče. Musí v tom byť čosi viac!
„Poď sem, láska! Potrebujem si vylepšiť chuť.“ Lin si pritiahla kamošku a začala ju bozkávať. „Ten sviniar bol tuhý až dokonca. Kto by si bol pomyslel, že nám bude trvať tak dlho, kým ho dostaneme.“
„Ale no tak, krivdíš mu. Bol aj zábavný, nie?“ povedala druhá, o čosi milšia.
„Amatér! Za celý čas si nevšimol, že ho sledujeme a pletieme sa mu do cesty. Keby to dnes nevyšlo, asi by som si na neho počkala v dákej uličke. Nepochopím, ako mohol zabijak ako on prežiť tak dlho? Už nikto mu pred nami prednosť nedá.“
Ach! Tak o to tu ide? Konkurencia! Bol som v šoku. Myslel som si – akýže som nenápadný.
Nebol som drahý ani náročný – byť upírom má v tomto povolaní značné výhody. Lenže moja pýcha dostala práve tvrdú ranu. Päť tvrdých rán!
„Už dávno ma nič tak neuspokojilo ako jeho smrť. Bola to paráda! Len nechápem prečo nekrvácal?“
„Možno si dal viagru a všetka sa mu nahrnula… vieš kam,“ začala sa chichúňať Linina frajerka.
Krava sprostá!
„Hádam by som mohla…“
„Nie! Padáme! Zdržali sme sa. S trochou šťastia to uzavrú ako lúpežné prepadnutie, hoci, asi som to dosť prehnala, ale ktovie…“
Ticho zatvorili dvere a boli fuč. Výťah som nepočul, museli zísť po schodoch. Až sa dám dohromady, čaká ma práca. Tento fanklub nemá budúcnosť.
Jedna noha sa váľala pod posteľou, na ktorej sme si to ešte pred chvíľou tak divoko rozdávali. Pichlo ma pri srdci. Lin rozbila na kúsky nielen telo. Za dobrotu na sekanú?
Posledná časť môjho zmrzačeného tela ležala pod oknom. Skackajúc na jednej nohe som sa k nej konečne prepracoval. Ani som si ju nestačil nasadiť, keď som cez okno zbadal prichádzať Oziho. Bol v dobrej nálade a sám. Vďaka aspoň za to! Práve ma prešla chuť vyraziť do tmy na lov. Ženských mám na čas dosť. Nabudúce si sosnem z dákeho poriadneho chlapa. Aj tak majú viac krvi a aspoň ušetrím na drinkoch.
V snahe skontrolovať svoj vzhľad, som sa postavil pred zrkadlo. „Do… pí…pí…pípípí…ja sa z toho… pí… vyje… píp!“
Keď niečo začne odzačiatku zle, nemôže to dopadnúť dobre.
Prvý raz v živote som v zrkadle videl, ako vyzerá môj vlastný zadok. Pre necitlivosť celého tela a chvat, s ktorým som sa snažil dať všetko doporiadku, som si hlavu nasadil naopak!
V zámke zaštrkotal kľúč a vchodové dvere sa otvorili. Zničene som čakal až ma nájde Oziris. Keď sa prestane váľať od smiechu, fotiť ma a ukazovať svojim šibnutým kamošom, snáď ma rozseká a nanovo poskladá správne. Už teraz mám strach, čo za tú službičku bude chcieť.
Šťastie si nekúpiš a smola je zadarmo.
Lenona 2010
