Potvorobijci 2, recenzia – Henrich H. Hujbert

Bol niekto z vás v tábore? Na pionierskom, detskom alebo školskom výlete, ktorý trval dlhšie než pár hodín? Nezáleží na roku, v ktorom ste sa vyliahli, ale na snoch, ktoré ste snívali. A presne o tom je táto kniha. Ako si z nudného života spraviť dobrodružstvo, ktoré sa nezabudne, ani keď príde ten Nemec, čo schováva veci.

Kto nečítal prvý diel, môže ľutovať… alebo dohnať stratené. V druhom diele sa stretávame s rovnakými postavami ako v prvom, s tromi zdatnými stredoškolákmi a s jednou dievčinou, každý s výraznými osobnostnými črtami a problémami (samozrejme, tínedžerskými), tvoria tuhý základ partie. Stoja jeden za druhými, a nič ich nedokáže rozdeliť – ani zombie veverička.

Dej sa odohráva pár týždňov po ich prvom dobrodružstve. Začala škola, prázdniny sú fuč. Buco zmenil školu, lebo je šikovný vo všetkom, okrem balenia dievčat a zhadzovania prebytočných kíl. Rodičia veria, že súkromná škola mu naštartuje kariéru. Opak sa stal skutočnosťou. Po pár dňoch začína šikana. Je bacuľko, a to zväčša vyvoláva dojem, že aj vhodný objekt na strkanice a dobiedzanie. Lenže Buco už čo-to zažil vo vojenskom tábore. Bil sa s… (Vážne ste nečítali jednotku? Tak to potom nemôžem viac prezradiť). Vráťme sa teda do školy, kde ho naháňa banda spolužiakov. Buco je trochu zbabelec, ale s bojovným srdcom. A preto, i keď uteká, napokon sa im postaví čelom. Popravde mu došiel dych. A tu sa strhne bitka. Buco láme kosť a vyhráva nad početnou prevahou. V ten deň už druhýkrát. Je so sebou spokojný, no zároveň má strach o vlastnú budúcnosť, ktorú mu rodičia naplánovali. Preto zdrhá z domu, aby sa pridal k svojim kamarátom, ktorí si to namierili na dajakú zabudnutú zrúcaninu. Starý profesor ich požiadal, aby mu pomohli pri vykopávkach a renovácii. Neodmietli.

Ešte v ten deň sa všetci štyria /Buco – okuliarnatý tučko, Erik – blondiak s túžbou splašiť hocakú sukňu, Lukáš – miešanec s avarskou krvou, ktorý ako jediný má dvojitú identitu, Lara – militantná krásavica a Lukášove dievča/ stretli pod zrúcaninou v ošarpanom rekreačnom stredisku. Lenže o hrad a jeho tajomstvá prejavila záujem ešte jedna skupina na čele so záhadnou mladou čarodejnicou. Zhodou okolností jej pomocníci boli Bucovi spolužiaci – áno, tí, ktorí dostali do držky. Kruh sa začal uzatvárať. Všetci do jedného majú spoločný cieľ. Rozbehol sa beh o čas. Dobro proti zlu, biela mágia proti temným zaklínadlám.

Zrúcanina, čarovné artefakty, mágia a cestovanie v čase. Všetky tieto elementy sa prekrývajú a dopujú príbeh od začiatku do konca. O akciu nie je núdza, objaví sa aj šteklivá scéna, dávni slovanskí bojovníci či zombie veverička. Zvládol by som hustejšie opísať dej, ale to by som prezradil viac, než si zaslúžite. Veď aký by to bol zážitok bez prekvapenia? Knihu môžu do rúk vziať nielen mládežníci, ale aj dospeláci. Neurazí žiadnu vekovú skupinu. Hlavne, ak v čitateľovi dýcha duch detských hier a radostí.

A aby to nebola len óda a chvála, mám aj jednu menšiu kritiku, ktorú však nemôžem kvôli spojlerom napísať. Tak teda len naznačím. Rozostavenie a bránenie „čohokoľvek“ by som strategicky urobil inak. A je jedno, na akej strane či v akej dobe by som dýchal. Ani tá zombie veverica by mi v tom nezabránila.

Inak… spomínal som, že v príbehu obhlodáva kosti aj jedna zombie veverica, a nielen veverica?

Knihu vrelo odporúčam. A aby ste neboli spiatočnícki, treba zohnať aj prvý diel, lebo: „Koľko potvor zabiješ, toľkokrát si potvorobijcom. Teda ak prežiješ.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *