IstroCON 2012

Hydra sa zamilovala do IstroCON-u a on z nej bezohľadným bozkom vysal všetku životnú energiu, aby ju potom ešte požul a vypľul. Absolútne vyšťavená sa v náruživom delíriu odplížila do najbližšieho Brlohu lízať si rany, napriek tomu nedokáže na Istrocon zabudnúť a už sa teší, kedy ju uhryzne znova.

Ale step – by – step, ako hovorievali naše staré matere.

Piatok deň D, 16:00 hodina H. Obe hlavy Hydry krstia každá jednu knihu.

Vyjdú na druhé poschodie a zabáčajú doprava. Úzkou chodbičkou sa cez davy ľudí prepracovávajú na úplný koniec, kde už nikto ani zablúdi. S úsmevom a nádejou rozprestierajú starostlivo pripravené plagáty.

„Už?“ pýta sa asi stratený neznámy.

Katarína pozerá na hodinky a krčí plecia. Ešte dve minúty. Ale kto povie, kedy začať? Asi nikto.

„Dovoľte mi, aby som Vás menom Vydavateľstva Hydra privítala na našom krste,“ s trasúcim sa hlasom dostáva zo seba prvých pár slov.

Lenona predstaví povery o šťastí, čím uvedie svoj román, víťaza súťaže O poklad moravského sklepa 2011, Šťastlivec.

Druhá hlava Hydry – Katarína ho krstí „šťastlivovicou“ obohatenou štvorlístkami. Potom prezentuje prednášku o slovanskom pôvode upírov, aby predstavila svoj upírsky román Lokaj. Ten na oplátku Lenona zaleje Býčiou krvou.

Obe príjemne prekvapené sledujú, že prišli aj diváci. Dav tlieska, usmieva sa. Krásna deva, pôvodne chcela len rozniesť letáky, ostáva:

„Očarovali ste ma, dievčatá!“

Veď o to išlo.

Celý večer sa Hydra potuluje z jednej miestnoti do druhej, z jednej prednášky na druhú. Spokojne vyčerpaná pred polnocou líha do perín s necudnými predstavami o objatí, ktorým ju Istrocon na druhý deň počastuje.

Sobota.

Istrocon vďaka nadprirodzenému šarmu priťahuje masy, aby ich okradol o energiu. Hydry dobrovoľne nastavujú krky, aby sa do nich opäť zahryzol.

Ale okolo 10:00 sa približuje VLK. Obe hlavy Hydry sa napäto obzerajú. Útočí na ne?

VLK sa skláňa, vetrí. Vyzerá, že skočí. Namiesto toho Hydre prívetivo oblíže obe hlavy vlhkým jazykom.

„Nebláznite, baby!“ hovorí Kami, keď jej chcú dať zľavu.

Uslintané Hydry sa sťahujú na workshop. Výber je jednoduchý, do úst vkladajú červenú lentilku.

„Čo ste tým sledovali, keď ste v tej istej kategórii prihlásili po dve poviedky?“ nechápavo ich častuje porotca.

„Šlo nám o Váš názor,“ odpovedajú hlavy.

„Aha. Tak dobre.“ Zdá sa, že toto vysvetlenie prešlo.

Nič nenasvedčuje, že by poviedky mohli mať úspech. Názory porotcov Hydra nasáva priamo do duše.

Opäť stretá Kami, ktorá predstavuje kaleidoskop tvárí a mien: Adka Ďurianová, Maťka Galois, Kiri Kamikaze, Drakulin – Marek Slabej, Joe… Len nemenovať, aby na niekoho nezabuli!

Výškou nielen svojho intelektu prekvapí Aneta Riddick. Nasadne ich na kolotoč a roztočí ho. Hlavy Hydry lietajú zo strany na stranu. Nakoniec ich Riddick sťahuje úplne ku dnu – do Baru.

Deep.

Enter.

Šaman, Alexandra Pavelková, Ivan Aľakša („Baby, keď nabudúce budete niekomu písať oficiálny list, nepíšte, že Vám nejde o zisk…“), Peter Šufliarsky.

V hlbinách baru sa najhoršie očakávania stávajú skutočnosťou. Jedna hlava Hydry, Katarína, sa dozvedá, že je len klon. Nemôže tomu uveriť! Ale všetci ju presviedčajú, že Martinu Pilcerovú poznajú už dlho. Takže všetok predošlý život, všetky spomienky sú len klam?

„Budú vyhlasovať výsledky!“ kričí ktosi.

Masa z baru sa valí o poschodie vyššie.

Lenona – v dvoch kategoriách súťaže (pamäť, voľná) Poviedka IstroCON-u druhá, Katarína – raz štvrtá (pamäť).

V Cene Karla Čapka – kategória novela – Katarína – štvrté miesto. Môže byť, nie?

Vyšťavené Hydry sa vracajú domov. Zamilované. Sľubujú svojmu milencovi, že o rok prídu znovu. Bite me! Je to dlhý čas odlúčenia.

Ale step – by step, ako hovorievali naše staré matere.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *