Černý arcimág – Brent Weeks – recenzia od: Lenona Štiblaríková

 

Pokiaľ máte pocit, že ste už dlho nečítali zaujímavú fantasy, s premysleným príbehom, vynikajúco zvládnutými charaktermi a premakanou mágiou, tak hor sa na Čierneho arcimága!

Táto kniha ponúka oveľa viac, než len pár kladných a pár záporných postáv, jasný cieľ a jednoduché zápletky. Je to to pravé, čo od fantasy očakávam – postavy, ktoré sa od seba výrazne líšia, každá z nich má špecifické schopnosti, charakter a vlastné ciele, ktoré sa môžu v priebehu príbehu meniť podľa okolností. Dobro je občas až príliš kruté a jasné zlo môže mnohým priniesť spásu a slobodu. Nič nie je jednoduché, každý voľačo tají, cieľ vôbec nie je jasný, spojenectvá a láska stoja na vratkých základoch a sú podmienené.

Politika, všadeprítomné intrigy a zákulisné boje dodávajú príbehu plnému farebnej mágie to správne pozadie.

A práve mágia je v tomto románe perfektne zvládnutá – nepôjde o mávanie čarovným prútikom, nečakajte magické slovíčka ani tajomné rituály. Mágovia, či skôr chromaturgovia, lámu svetlo, vytvárajú z neho luxín a ten zhmotňujú – buď ho uzavrú a tak pretrvá navždy alebo len dočasne poslúži ich zámerom a potom sa rozpadne na svetlo. Každý barvomág /v češtine to znie akosi výstižnejšie než farbomág -hmm/ dokáže používať len určité farby spektra, väčšinou jednu, alebo dve. Každá farba má svoje špecifické vlastnosti, pre ktoré je cenená. Zo zhmotneného luxínu sú postavené veže, hradby, budovy či predmety dennej potreby, ktorých nádheru si vďaka autorovým opisom dokážete živo predstaviť. Chromaturgiu a jej výučbu, fungovanie a charakteristiku, autor odhaľuje postupne a prirodzene, určite nebudete zavalení technickými výrazmi, s ktorými si nebudete vedieť dať rady.

Barvomágovia sú vysoko cenení… zamestnanci. Nie sú to všemocní páni. Boháči, šľachtici či rodiny financujú ich drahé štúdium a oni to svojim mecenášom musia bohato vynahradiť – zmluvami sú teda viazaní po celý svoj život, keďže kvôli používaniu mágie umierajú skôr ako obyčajní ľudia – každý špás voľačo stojí. Každý barvomág stojí teda pred dilemou: čím častejšie používa svoju mágiu, tým rýchlejšie sa približuje k zlomeniu prstenca vo svojich zreničkách a teda – k pokraju šialenstva, do ktorého barvomág po roztrieštení prstenca upadá.

O chormaturgii je však toho v knihe ešte oveľa, oveľa viac. Skutočne je to veľmi zaujímavý koncept mágie, je ľahké si ju predstaviť a vyzerá perfektne. Škoda, že neexistuje, hneď by som sa hlásila do učenia.

Hlavným hrdinom príbehu je najmocnejší barvomág – Gevin Guile – arcimág, pán svetla, ktorý, ako jediný, dokáže používať všetky farby spektra od ultrafialovej po infračervenú. Je to tridsaťročný muž, priťahujúci svojou charizmou a mocou všetkých, ktorí s ním prídu do kontaktu. Dievčatá a ženy pred ním upadajú do mdlôb, muži ho uctievajú a rešpektujú. Neustále ho stráži Čierna stráž – na všetko odhodlaní špecialisti na zabíjanie. Gevin má za sebou ťažký boj o moc so svojím vlastným bratom, ale hoci je najmocnejší na svete, jeho rozhodnutia sú obmedzované a ovládané Bielou /biela barvomagička/ satrapmi /pánmi siedmych satrapií, čo je územné členenie krajiny/ a Gevinovym mocným manipulatívnym otcom, pre ktorého boli jeho synovia vždy len prostriedkom vlastnej moci. Navyše má Gavin jedno obrovské tajomstvo, ktoré všetko, čo za pätnásť rokov svojej vlády arcimága dokázal, stavia do úplne iného svetla.

Víťazstvo nad bratom poznamenalo Gavinov život množstvom osobných prehier – musel zrušiť zasnúbenie so svojou životnou láskou, ktorú má dennodenne pred očami a napriek tomu, že k sebe cítia hlbokú náklonnosť, nemôžu byť spolu /Karris je úžasná femme fatale/, odohnať od seba najbližších a obklopiť sa ochranným múrom pretvárky – čo všetko by dokázal, keby mohol byť sám sebou? Ale nemôže. Tajomstvá, ktoré ho ťažia ako mlynské kamene, ho ťahajú do záhuby.

Gavin má pred sebou posledných sedem rokov života – každý arcimág žije v sedemročných cykloch, väčšina zomrela po siedmych rokoch vlády a len pár najmocnejších vládlo 21 rokov. On má za sebou už pätnásty rok, a preto si stanovil sedem veľkých cieľov, ktoré chce naplniť, kým ešte žije. Jedným z nich sa stáva oslobodenie mesta, ktoré po veľkej bitke dvoch bratov Guilovych upadlo do područia ostatných satrapií. Cíti, že je jeho povinnosťou konečne oslobodiť toto mesto z poddanstva a vrátiť jeho obyvateľom slobodu. To sa stáva témou prvého dielu trilógie.

V románe je mnoho pozoruhodných postáv /Kip – Gavinov náhle sa objaviaci nemanželský  syn, Karris – životná láska a Čierna strážkyňa, Železňák – Čierny strážca, Corvan Danavis –legendárny generál, Liv – generálova dcéra, Biela…/ Všetky postavy majú svoje plusy aj mínusy, pomáhajú Gavinovi, niekedy sa mu vzoprú alebo sa od neho odvrátia a čo ma fascinuje najviac je, že každá z postáv, hoci ho svojím spôsobom miluje a obdivuje, sa môže, za istých okolností, stať jeho najväčším nepriateľom. Och, ako blízko má láska k nenávisti!

V románe je veľa klamu, podvodov, starých nevyjasnených krívd, ktoré so sebou do prítomnosti vlečú mnoho jedu. Všetko so všetkým súvisí a jedno vyplýva z druhého – dávne chyby a omyly ešte Gavinovi veľmi skomplikujú život. Keď sa v závere zdá, že sa už-už čosi vyjasní a vysvetlí, dôjde k udalostiam, ktoré všetko ešte viac zamotajú a úžasne vygradujú. Už sa nemôžem dočkať pokračovania.

Román je spletitý, písaný v er-forme, často strieda rôzne miesta a sleduje osudy viacerých hrdinov súčasne. Číta sa však ľahko a rýchlo.

V podstate ani neviem, čo by som autorovi vytkla, asi som ešte pod vplyvom sexi mňam arcimága, takže bude najlepšie, ak si knihu prečítate a urobíte si na Gavina a jeho tím vlastný názor. Kúpu určite neoľutujete.

Farby a mágia spojte sa!

Lenona

Brent Weeks

Černý arcimág

Fantom print, 2013

509 strán

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *